Účtovníctvo a optimalizácia zisku u živnostníka

1.  Mohli by ste nám, prosím, stručne povedať, aké sú možnosti optimalizácie zisku u živnostníka?

Optimalizácie  zisku u živnostníka v prvom rade závisia od vládou stanovených zákonov. Ak máme hovoriť o zákonnej optimalizácii zisku u živnostníkov, musíme súčasne hovoriť aj o ich vzťahu s vládou, kde každý zo zúčastnených strán musí rešpektovať zodpovednosť a postavenie druhej strany. Vláda má vytvárať zákony a regulačné opatrenia a živnostníci, ako jedna skupina podnikateľského prostredia, musia dostať priestor aktívne sa podieľať na príprave týchto zákonov.

Zákonná optimalizácia zisku u živnostníka je teda v prvom rade limitovaná dodržiavaním zákonom stanovených noriem a to predovšetkým zákona o dani z príjmov. Legitímnou možnosťou optimalizácie zisku u živnostníka sú položky, ktoré znižujú základ dane. Medzi ne patria – nezdaniteľná časť na daňovníka, nezdaniteľná časť na manželku (manžela) a tzv. daňový bonus, ktorý nahradil roky zaužívanú tzv. odpočítateľnú položku na každé vyživované dieťa daňovníka, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Daňový bonus má však oproti klasickým odpočítateľným položkám tú výhodu, že ak má daňovník nulovú daň má nárok na získanie daňového bonusu. Uplatnenie nezdaniteľných častí na manželku (manžela) a uplatnenie daňového bonusu majú zákonom stanovené podmienky, za ktorých je ich možné si uplatniť.

Možno by na tomto mieste bolo vhodné podotknúť, že v roku 2011 sa zmenila výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Ak je základ dane daňovníka rovný alebo je nižší ako 18 538 € (táto suma predstavuje 100 násobok sumy platného životného minima, ktoré je stanovené na 185,38 €) je nezdaniteľnou časťou základu dane 3 559,30 €. V prípade, ak daňovník dosiahne vyšší základ dane ako 18 538 € je nezdaniteľnou časťou rozdiel medzi sumou 8 193,80 € (táto suma je vlastne 44,2 násobok sumy platného životného minima 185,38 €) a jednej štvrtiny základu dane daňovníka. V prípade ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.

Rok 2011 priniesol aj ďalšie zmeny, ktoré zúžili odpočítateľné položky. Kým zákon do 31.12.2010 umožňoval znížiť základ dane o ďalšie odpočítateľné položky a to príspevky na dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové poistenie a poistné na životné sporenie, novela zákona o dani z príjmov s účinnosťou od 01.01.2011 možnosť uplatniť tieto položky nepripúšťa.

2.  Podľa čoho by sa mal rozhodnúť, či je pre neho lepšie jednoduché, alebo podvojné účtovníctvo, alebo robiť ho   cez  paušál?

Ak by sme mali priestor a analyzovali by sme živnostníkov podľa ich predmetu  činnosti, určite by  v tomto pomyselnom rebríčku boli na prvom mieste drobní živnostníci, ktorí vykonávajú predovšetkým poľnohospodárske práce a práce, ktoré zákon o živnostenskom podnikaní klasifikuje ako  remeselné živnosti . Z tohto záveru jednoznačne vyplýva, že sú to ľudia, ktorí predovšetkým pracujú manuálne. A tu vstupuje do popredia aj psychologický moment, že človek, ktorí tvrdo drie (možno prisilné, ale rozhodne pravdivé konštatovanie) nemá priestor, ktorý si vyžaduje vedenie jednoduchého a už vôbec nie podvojného účtovníctva. Iste, že si ho môže dať robiť dodávateľským spôsobom a využiť služby účtovníkov a daňových poradcov,  prípadne si zakúpiť vlastný softvér, ale to týmto živnostníkom iba zvyšuje náklady, súčasne im však povinnosť minimálne zoraďovania  prvotnej účtovnej evidencie ostáva. Z toho potom jednoznačne vyplýva, že pre živnostníkov  je najjednoduchší paušál.

Je dôležité si však uvedomiť,  že voľba  spôsobu účtovania nie je celkom liberálna. Zákon o účtovníctve stanovuje  presne  pravidlá,  podľa ktorých sa má viesť jednoduché či podvojné účtovníctvo. Samostatne činné zárobkové osoby si môžu spôsob vedenia účtovníctva vybrať. Ale napr. právnická osoba zapísaná v obchodnom registri si vyberať nemôže, tá je povinná viesť podvojné účtovníctvo.  Ak sa napríklad samostatne činná zárobková osoba rozhodne, že svoje príjmy a výdavky bude preukazovať prostredníctvom jednoduchého účtovníctva, má okrem tej klasickej evidencie v zmysle zákona o účtovníctve aj iné jednoduchšie formy a to práve možnosť uplatnenia si paušálnych výdavkov alebo možnosť vedenia daňovej evidencie.

3.  Aké sú legálne formy optimalizácie účtovníctva?

Opäť  sme pri zákonných normách a pravidlách. Účtovné jednotky musia postupovať v zmysle zákona           o účtovníctve a k nim stanovených postupov účtovania. Legálnou formou optimalizácie účtovníctva je spôsob vedenia účtovníctva t.j. výber účtovnej sústavy. Pre optimalizáciu účtovníctva je podľa nášho názoru najvhodnejšie účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Je nutné si uvedomiť základný rozdiel medzi vedením jednoduchého a podvojného účtovníctva.

Pokiaľ vedie účtovná jednotka jednoduché účtovníctvo do jej základu dane vstupuje rozdiel medzi fyzicky zinkasovanými príjmami a skutočne zaplatenými výdavkami v danom roku. Je úplne jedno, ktorého účtovného obdobia sa príjem alebo výdavok týka, podstatné je, že je prijatý alebo zaplatený v danom roku. V tomto prípade si legálne môže účtovná jednotka optimalizovať účtovníctvo napr. nakúpením materiálu alebo tovaru na sklad, prípadne nakúpením odpisovaného alebo neodpisovaného hmotného majetku. V prvom prípade ide o to, že podnikateľ (účtovná jednotka) si nakúpi tovar alebo materiál do zásoby pre potreby nasledujúceho roka, ale výdavok (náklad) si zaúčtuje v roku, v ktorom k platbe prišlo. V prípade majetku je tiež výhodné nakúpiť napr. počítač, kancelárske zariadenia a pod. v roku v ktorom k platbe fyzicky došlo, ale úžitky z neho je možné používať v ďalších zdaňovacích obdobiach. Pri odpisovanom majetku je optimalizácia účtovníctva závislá od odpisovej skupiny, do ktorej daný majetok bude zaradený a doba, po ktorú je možné uplatniť si jeho odpis. Ďalšou  legálnou možnosťou optimalizácie pri vedení jednoduchého účtovníctva je posunutie úhrady pohľadávky na začiatok nasledujúceho roka. Táto možnosť však vyžaduje ochotu obidvoch strán.

Podvojné účtovníctvo je stavané na princípoch predpisov a nie fyzickej úhrady. Toto je veľmi zjednodušené vysvetlenie. Odbornejšie by sme povedali, že v podvojnom účtovníctve  je základom dane rozdiel medzi výnosmi a nákladmi. Zákon o účtovníctve charakterizuje pojem „výnos“ ako „zvýšenie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť “. Podobné je to aj pri nákladoch. Je preto jedno, či účtovná jednotka zaplatila resp. bolo jej zaplatené, podstatné je či služby alebo tovar resp. iné plnenie bolo vyfakturované.  Optimalizácia pri podvojnom účtovníctve je vlastne založená na jeho základnom princípe. Ak nakúpim služby alebo  tovar v bežnom roku vzniká mi náklad v tom roku, v ktorom bol tovar a služby vyfakturované. Záväzok, ktorý mi však vznikol z fakturovaného tovaru alebo služby uhradím v roku nasledujúcom. Rovnako je to aj pri výnosoch. Ak predám tovar alebo službu v roku bežnom a mám napríklad dohodnutú zálohu je mojim zdaniteľným príjmom len časť peňažných prostriedkov, ktoré boli fakturované v roku bežnom. Do fakturovanie vykonám v roku nasledujúcom. Celkový výnos a daňová povinnosť z takejto príkladom uvedenej pohľadávky pôjde do roku nasledujúceho, pričom ale časť peňažných prostriedkov z prijatej zálohy zinkasujem už v roku bežnom.

Na záver dodávame, že či už účtovná jednotka vedie jednoduché alebo podvojné účtovníctvo, jeho optimalizácia je v a priori rovnaká. Daň sa u obidvoch foriem dá legálne optimalizovať predovšetkým „presúvaním“ príjmov a výdavkov (jednoduché účtovníctvo) alebo „presúvaním“ zdaniteľných výnosov a nákladov (podvojné účtovníctvo) z jedného roka do druhého.

4.  Existujú aj nelegálne formy optimalizácie účtovníctva? Ak áno, aké?

ð nelegálnych spôsobov optimalizácie účtovníctva a tým v konečnom dôsledku aj nelegálneho znižovania základu dane je, bohužiaľ omnoho viac ako spôsobov legálnych. Je to veľmi široká téma a nie sme si istí, či je vhodné vôbec  tieto formy uvádzať, nakoľko máme obavy,  či by tieto neposlúžili ako verejný návod na to,  ako krátiť dane. Ale možno stručne uvedieme, že aj v prípadoch nelegálnych foriem optimalizácie je viac metód, od tých primitívnych, ktoré sú často aj medializované a to je napríklad tzv. „vyrábanie faktúr“, nepoužívanie elektronických registračných pokladní,  vykonávanie podnikateľskej činnosti „na čierno“ t.j. bez akéhokoľvek oprávnenia,  až po tie vysoko sofistikované, ktoré sú už vykonávané formou karuselových podvodov, kde často „hráči“ v jednotlivých pozíciách sú najmä z iného členského štátu Európskej únie a ich činnosť je Trestným zákonom definovaná ako organizovaná trestná činnosť. Práve v tejto oblasti dochádza k rozsiahlym daňovým únikom.

Na záver by bolo možno vhodné uviesť, že prioritou  by mal byť boj proti daňovým podvodom. Zainteresovanými stranami by mali byť prijaté také striktné opatrenia, aby došlo k znižovaniu daňových únikov. Žiadna ekonomika, žiaden štát, nedokáže celkom, tento nežiaduci fenomén odstrániť, to jednoducho nejde. Ale ak by sa podarilo nelegálne formy optimalizácie účtovníctva a tým aj daňové úniky aspoň o niečo znížiť nebolo by nutné prijímať také opatrenia, akými sú napríklad aj zníženie paušálnych výdavkov pre SZČO.

SKODA & SKODA s.r.o.

————————————————————————————————–

Článok bol uverejnený na objednávku Hospodárskych novín.

Share and Enjoy

  • Facebook
  • Twitter
  • Delicious
  • LinkedIn
  • StumbleUpon
  • Add to favorites
  • Email
  • RSS

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*


9 × = forty five

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>