Akcia. Katalógová reklama. Pozor.

Tak ako sú pre jarné obdobie typické všakovaké kvietky, prebúdzajúce sa stromy, zvieratá a s nimi aj celá príroda, tak sú pre toto ročné obdobie typické aj každodenné telefonáty uchichotaných telefonistiek. Účelom tohto blogu je upozorniť na (ne)efektivitu týchto reklamných služieb a tým spôsobom ušetriť váš čas a peniaze. (Upozorňujem, že píšem o platených službách)

Trik začína už vo vašom pohlaví, mužom volajú ženy, ženám naopak muži. Najnovší výmysel je „mluvit česky“, predsa len je to väčšia zábava, keď na druhej strane niekto skomolí pár slov, na ktorých sa obaja dobre zasmejete. Kúzlo ďalej pokračuje v tom, že vám hlboko presvedčivým hlasom vysypú z rukáva všetky obrovské výhody ich produktu (najčastejšie internetového katalógu). Problém nastáva vtedy, keď trafia na človeka, ktorý má predstavu ako to na tom internete funguje.

Mám na mysli rôzne katalógy, zoznamy, dopytové portály, registre podnikateľov, katalógy prezlečené za obchodné komory, databázy a podobne. Obvykle ponúkajú všetky rovnaké služby. Najčastejšie vás za jednoročný poplatok od 90 do 250 € zaradia do ich exkluzívneho katalógu, kde vás nájdu všetci vaši prípadní zákazníci, následne za jednorazový príplatok cca 50 € vám dajú zvýhodnenú pozíciu v katalógu aby vás tí vaši zákazníci našli ešte lepšie. Za ďalších 30 € vám vytvoria aj super katalógovú webstránku (umiestnenú na tom exkluzívnom katalógu kde vás všetci nájdu), kde si budete môcť dať aj vaše logo dokonca! Navrhnú vám kľúčové slová, budú vám posielať dopyty, verejné zákazky atď. atď. Takúto jedinečnú akciu predsa nemôžete prepásnúť, jedine teraz zľava 50 € ! Rovno si vás nahrám v telefóne a pošlem už len faktúru, jedinečná šanca…OMYL…ak náhodou podľahnete, tak vám gratulujem. Práve ste vyhodili 200€ von oknom. Prečo?

1. Nepoznáte cieľovú skupinu, netušíte aký ľudia chodia na stránku, kde ste si práve zaplatili exkluzívnu reklamu. Vaša strojárska spoločnosť svieti na prvom mieste v katalógu, kde ľudia zvyčajne hľadajú ponožky.

Naschvál preháňam, aby som zvýraznil dôležitosť tzv. zacielenia reklamy. To, že je nejaký katalóg známi medzi používateľmi internetu, neznamená, že bude vhodný aj pre vašu reklamu, resp. reklamu vášho konkrétneho produktu.

2. Nespýtali ste sa na návštevnosť. V prípade, že vám to sama šarmantná telefonistka nepovedala v rámci jej prezentácie, nepoznáte množstvo používateľov katalógu, kde           bude prezentovaná vaša spoločnosť.

Toto číslo môže byť 100 ľudí za mesiac, môže to byť 10 000 za mesiac alebo aj 100 000, a ani v takom množstve ľudí nemusí byť ani jeden, ktorý hľadá práve váš produkt.

3. Ako sa váš katalóg prezentuje, ako a kde získava návštevníkov? Túto podstatnú otázku netreba nikdy vynechať. Internet je obrovská pavučina, kde len na Slovensku existuje asi 50 známejších katalógov. Aj tu funguje konkurencia, niektoré počítajú návštevy v tisícoch denne, iné v desiatkach a predsa sa nedá povedať, ktoré sú pre vás vhodnejšie. Vždy záleží od produktu, ktorý internetovým zákazníkom ponúkate, či ich chcete len priviesť na vašu stránku alebo rovno aj niečo predať.

4. Je váš katalóg partnerom Google? Spoločnosť Google, a jej vyhľadávač je jednoducho fenomén. Každý ho pozná, každý na ňom niečo hľadá a vaši zákazníci tiež.

Google umožní prepojenie iba kvalitným katalógom, v rámci ktorých ide o akúsi vzájomnú spoluprácu. Ja zobrazím tvoje reklamy, ty zobrazíš tie moje a spoločne dosiahneme vyššiu návštevnosť pre našich platiacich zákazníkov. Reklamy na všeobecných katalógoch bez podpory Google sú vyhodené peniaze. To neplatí pri špecializovaných katalógoch, kde sa predpokladá určitá cieľová skupina návštevníkov z hľadiska odvetvia. (napr. katalóg autodopravcov, strojárov, poľnohospodárov atď.)

Nie všetci možno chápu kto je to platiaci zákazník Google. Každý kto na Google niečo hľadá je akurát tak zákazník, neplatí peniazmi ale svojimi údajmi, slovami, správami, ktoré vkladá do jednotlivých produktov spoločnosti Google. Oproti tomu je platiaci zákazník, ktorý platí v peniazoch napríklad za reklamné služby – za zobrazenie na prvej strane vyhľadávača. De facto platí za sprostredkovanie, ktoré Google ponúka. Zákazník č. 1 vloží určité slovo do vyhľadávača, a v prípade, že sa zhoduje so slovom, ktoré zadá zákazník. č. 2, Google zobrazí jeho reklamu. Keď na reklamu niekto klikne, Google si stiahne určenú sumu za „sprostredkovanie“.

Pokiaľ nezistíte odpoveď na tieto 4 otázky, nemá zmysel niečo platiť. Kúpite ako sa hovorí mačku vo vreci a ešte aj to vrece bude deravé. Pri niektorých produktoch sú takéto reklamné služby zbytočné, čím nechcem povedať, že v určitých prípadoch nemôže byť inzercia úspešná.

Pozor aj pri dávaní súhlasu prostredníctvom telefónu. Návrh na uzatvorenie zmluvy a jeho akceptácia cez telefón je rovnako právne záväzný ako vlastnoručne podpísaná zmluva. Podľa § 43c a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) na uzavretie zmluvy postačuje akýkoľvek prejav vôle z ktorého je možné vyvodiť akceptáciu – prijatie návrhu na uzavretie zmluvy. Takáto možnosť nastáva len v prípade, že zákon nevyžaduje písomnú formu resp. zmluvné strany sa výslovne nedohodli na písomnej forme (prípadne nevylúčili uzavretie zmluvy inou ako písomnou formou). Aj keď sa jedná o obchodno-právny vzťah, Obchodný zákonník neobsahuje všeobecnú právnu úpravu uzatvárania zmlúv, a teda je nutné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Rovnaké pravidlo však platí aj podľa § 272 ods.1 zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodného zákonníka“) „zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.“ Toto vedia aj šikovné telefonistky, ktoré do textu zamiešajú aj váš súhlas s nahrávaním hovoru, potom vám už len položia jednoduchú otázku, ktorú zopakujete s použitím slova „áno“ a voilà o týždeň je faktúra už v schránke.

Čo sa týka dopytových portálov platí to isté. Často sú mimo realitu, posielajú vám dopyty na činnosti, ktoré nemáte ani v predmete podnikania, spamujú celú vašu korešpondenciu, keď vás už dlho nič nezaujme, vytvoria nejaký ten fiktívny dopyt a podobne. Zabijete množstvo času rátaním imaginárnych cenových ponúk, za ktorými stoja špekulanti a paraziti, ktorí sa chcú priživiť na vašej práci. Keď už to spomínam, chcel by som vás upozorniť na praktiky rôznych „podnikateľov“, ktorí prostredníctvom tohto systému od vás akurát tak získavajú informácie o cenách, aby ich mohli podliezť, prípadne nasadiť nejaký ten dumping.

Z vlastných skúseností ale musím skonštatovať, že návratnosť financií vynaložených do katalógovej reklamy je veľmi nízka. V prípade, že máte záujem o takúto inzerciu, vždy si vyžiadajte odpovede na vyššie uvedené otázky, a objednajte si predmetné služby až keď budete skutočne presvedčený o ich účelnosti. Ak už si aj službu objednáte, nezabudnite ju pravidelne aktualizovať. Často sa stáva, že údaje v katalógu sú neaktuálne a zaradenie spoločnosti nesprávne.

V prípade, že by ste mali akékoľvek otázky ohľadom rôznych foriem reklamy na internete aj mimo neho, rád vám pomôžem.

Pavel Škoda

SKODA & SKODA s.r.o.

Share and Enjoy

  • Facebook
  • Twitter
  • Delicious
  • LinkedIn
  • StumbleUpon
  • Add to favorites
  • Email
  • RSS

Rozdiely v prihlasovaní pohľadávok v konkurze a reštrukturalizácií.

Dňa 01.01.2012  nadobudol účinnosť zákon č.348/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene  a doplnení niektorých zákonov. Cieľom tejto novely bolo upraviť tie ustanovenia  zákona č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré boli v rámci doterajšej právnej praxe vytypované ako problematické, prípadne z procesnej stránky málo efektívne alebo komplikované, či v aplikačnej praxi nedostatočným spôsobom upravené.

Novela zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii nanovo upravuje aj spôsob prihlasovania pohľadávok v konkurze a v reštrukturalizácii, kde ho výrazne zjednodušuje:

1. LEHOTY NA PRIHLÁSENIE POHĽADÁVKY A MIESTO PODANIA PRIHLÁŠKY

Pohľadávka v konkurze, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa uplatňuje prihláškou,  a to bez ohľadu na moment, či táto pohľadávka vznikla pred vyhlásením konkurzu alebo počas konkurzu. Veriteľ podáva prihlášku pohľadávky v jednom rovnopise u správcu;  aby sa na podanú prihlášku prihliadalo musí byť doručená správcovi v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu, alebo aj po uplynutí tejto lehoty. Veriteľ v jednom rovnopise doručí prihlášku aj na súd. V prípade, ak veriteľ doručí správcovi prihlášku pohľadávky po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty, stráca akúkoľvek možnosť ovplyvňovať priebeh konkurzu, teda  nemôže vykonávať hlasovacie právoďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou, ale právo na jeho pomerné uspokojenie v konkurze mu zostáva zachované. Zapísanie oneskorene prihlásenej pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku, kde uvedie veriteľa a prihlásenú sumu. Ak sa prihlasuje zabezpečená pohľadávka, v prihláške  sa musí riadne a včas uplatniť zabezpečovacie právo v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne. Aj keď to novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii výslovne neuvádza, po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty je možné pohľadávku vždy prihlásiť iba ako nezabezpečenú. Prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo podmienenú pohľadávku; pri podmienenej pohľadávke môže veriteľ uplatňovať práva s ňou spojené, až keď správcovi preukáže jej vznik.

Do konkurzu si môže prihlásiť svoju pohľadávku aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ bude mať v konkurze plné procesné práva  s tým, že  môže byť uspokojený iba z výťažku zo speňaženia majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávkuhlasovacie práva môže vykonávať iba v rozsahu pravdepodobného uspokojenia jeho pohľadávky z majetku, ktorým je zabezpečená. Ak by si takýto veriteľ svoju pohľadávku neprihlásil v základnej prihlasovacej lehote, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada. Proti dotknutej podstate má takýto veriteľ právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila (toto právo si môže uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii č.7/2005 Z.z. taktiež  nanovo definuje okruh pohľadávok proti podstate predstavujúcich náklady konkurzu, kde rozhodujúcim kritériom pre určenie, či ide o pohľadávku proti podstate nie je moment vzniku tejto pohľadávky, ale charakter tejto pohľadávky.

V reštrukturalizácii sa prihláška pohľadávky  podáva v jednom rovnopise u reštrukturalizačného správcu.  Prihláška pohľadávky,  aby bolo možné na ňu prihliadať musí byť doručená správcovi  do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Zmeškanie tejto lehoty má za následok, že na doručenú prihlášku nemožno v reštrukturalizačnom konaní prihliadať. Doručenie prihlášky pohľadávky správcovi, takisto ako v konkurze,  má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.

Čo sa týka miesta prihlasovania pohľadávky, súčasná právna úprava stanovuje obligatórne, že prihláška pohľadávky sa podáva výlučne u správcu; v prípade konkurzu zákon o konkurze a reštrukturalizácii  č.7/2005 Z.z. ďalej  uvádza, že „ v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd“.   V konkurze na doručenie prihlášky veriteľom na súd nie je stanovená žiadna lehota. Samotné doručenie  prihlášky na súd môže mať pre veriteľa výlučne preventívny charakter, slúžiaci na preukázanie doručenia prihlášky v prípadoch porušenia povinností správcu. V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, ak v konkurze veriteľ nedoručí prihlášku pohľadávky aj na súd, nebude to mať žiadne právne následky.  V konkurze pre posúdenie, či prihláška pohľadávky bola alebo nebola doručená v základnej prihlasovacej lehote bude rozhodujúci okamih jej doručenia správcovi.

2. NÁLEŽITOSTI PRIHLÁŠKY

Každá prihláška pohľadávky v konkurze aj reštrukturalizácii musí obsahovať  povinné náležitosti, ktoré je možno rozdeliť na všeobecné a osobitné náležitosti, aby sa na ňu vôbec prihliadalo. V prípade, ak čo i len jednu z týchto povinných náležitostí prihláška pohľadávky nebude obsahovať, na prihlášku sa nebude prihliadať.

Spoločné náležitosti pre prihlášku pohľadávky v konkurze a reštrukturalizácii sú:

Všeobecné náležitosti:

1. prihláška pohľadávky musí byť podaná na predpísanom tlačive (prihlásiť si pohľadávku v inej forme napr. listom, nie je možné),

2. prihláška pohľadávky musí obsahovať:

- meno, priezvisko a bydlisko alebo  názov a sídlo veriteľa,

- meno priezvisko a bydlisko alebo  názov a sídlo úpadcu,

- právny dôvod vzniku pohľadávky,

- poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty,

- celková suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo; príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku,

- podpis,

- vyhlásenie veriteľa, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje (v prípade, ak veriteľ má povinnosť viesť účtovníctvo).

Osobitné náležitosti:

- pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením  zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva

- v prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky.

V konkurze je osobitnou náležitosťou prihlášky nepeňažnej pohľadávky aj to, že k nej musí byť pripojený znalecký posudok určujúci hodnotu nepeňažnej pohľadávky.

Osobitnou náležitosťou v konkurze pri prihlasovaní zabezpečenej pohľadávky je aj to, že v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne.

Pri prihlasovaní pohľadávok v prípade reštrukturalizácie, je osobitnou náležitosťou prihlášky zabezpečenej  pohľadávky aj to, že v prihláške sa musí uplatniť riadne a včas aj zabezpečovacie právo. Ak by sa zabezpečovacie právo v prihláške riadne a včas neuplatnilo, pohľadávka sa v reštrukturalizácii považuje za nezabezpečenú pohľadávku.

Pohľadávka sa v zásade uplatňuje vyjadrením jej výšky v eurách.  K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veritelia, ktorí na území Slovenskej republiky nemajú bydlisko, sídlo alebo organizačnú zložku podniku sú povinní ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky. Takéto ustanovenie zástupcu sú následne povinní písomne oznámiť správcovi, pretože v opačnom prípade sa im písomnosti budú doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku.

3. POČET PRIHLÁŠOK, VZORY TLAČÍV, OPRAVA A DOPLNENIE PRIHLÁŠKY A POTVRDENIE O ZAPÍSANÍ PRIHLÁŠKY DO ZOZNAMU POHĽADÁVOK

Nová právna úprava prihlasovania pohľadávok účinná od 1.1.2012 zavádza, že v konkurze a reštrukturalizácii  samostatná prihláška musí byť podaná pre každú zabezpečenú pohľadávku.  Pri nezabezpečených pohľadávkach v konkurze a reštrukturalizácii, aj keď to zákon o konkurze a reštrukturalizácii vo svojich ustanoveniach výslovne neuvádza,  sa pripúšťa aby tieto boli prihlásené aj jednou prihláškou. Takého zhrnutie viacerých nezabezpečených pohľadávok do jednej prihlášky musí spĺňať požiadavku prehľadnosti, inak veriteľ bude vystavený riziku popretia pohľadávok zo strany správcu z dôvodu nepreskúmateľnosti. V porovnaní so staršou právnou úpravou zákon vyžadoval, aby pre každú pohľadávku bola vždy podaná samostatná prihláška, čo bolo v praxi v niektorých prípadoch nepraktické, prípadne spôsobovalo aplikačné problémy.

Vzor predpísaného tlačiva na prihlásenie pohľadávky, resp. vzor formulára prihlášky je uvedený v prílohe vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č.665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č.7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii. Formulár prihlášky zavedený predmetnou vyhláškou spolu so základnými pokynmi (pozor tieto sú ešte podľa predchádzajúcej právnej úpravy)  na vyplnenie prihlášky je v elektronickej forme na stiahnutie dostupný na internetovej stránke konkurzného a reštrukturalizačného správcu JUDr. Ing. Veroniky Škodovej, ako aj na stránke Ministerstva spravodlivosti SR.

Podanie v konkurze, ktorým bola uplatnená pohľadávka prihlásením, nemožno opraviť ani doplniť.  Správca bez zbytočného odkladu po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty predloží súdu spolu so svojím stanoviskom zoznam podaní, pri ktorých má za to, že sa na ne neprihliada ako na prihlášky, pričom súd bez zbytočného odkladu uznesením určí, či sa na tieto podania prihliada ako na prihlášku alebo nie. Uznesenie súd doručí správcovi,  ktorý o ňom upovedomí dotknuté osoby.

V reštrukturalizácii prihlášku možno doplniť alebo opraviť len tak, že pôvodná prihláška sa nahradí u správcu novou prihláškou, a to len do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. V prípade ak sú pochybnosti, správca môže kedykoľvek počas reštrukturalizácie predložiť prihlášku súdu, aby rozhodol, či sa na prihlášku prihliada.

V konkurze správca na požiadanie vydá veriteľovi bezodkladne potvrdenie, či jeho pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok.

V reštrukturalizácii správca na požiadanie vydá veriteľovi potvrdenie, že jeho pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok, pričom zákon nevyžaduje bezodkladné vydanie potvrdenia.

JUDr. Ján Adamovic

Share and Enjoy

  • Facebook
  • Twitter
  • Delicious
  • LinkedIn
  • StumbleUpon
  • Add to favorites
  • Email
  • RSS

Pár viet k problematike neplatenia pohľadávok

Neplatenie pohľadávok je vážnym problémom nielen v SR. Nielen prieskumy ale hlavne realita ukazuje, že takmer každý podnikateľ sa stretol s týmto problémom alebo jeho veľmi populárnou variantov neplatenia v lehotách splatnosti. Situácia z deväťdesiatych rokov minulého storočia, kedy platiť niečo „ na faktúru“ väčšinou znamenalo vopred sa dobrovoľne zbaviť nároku na zaplatenie sa našťastie zlepšila, ale teraz v období hospodárskej krízy riziko výskytu neplatičov znova rastie. Vždy platilo a vždy platiť bude, že platba na ruku je najbezpečnejší spôsob platenia. Nie každý podnikateľ si ale môže dovoliť vytvárať takýto nátlak v časoch, keď každá zákazka rozhoduje. (podobne pri predfaktúre).

Článkov na túto tému je veľa, či už sa venujú dôvodom alebo príčinám neplatenia. V prípade, že vymáhate svoje pohľadávky na vlastnú zodpovednosť, strácate tým energiu, čas a väčšinou aj zdroje na riešenie vášho biznisu, ďalší rast a získavanie nových zákaziek. Presunutie tejto agendy na špecialistov býva v konečnom dôsledku lacnejšie a efektívnejšie ako platenie vlastného zamestnanca, ktorý nemá až také skúsenosti s komunikáciou pri  vymáhaní pohľadávok. Existuje viacero spôsobov, ktorými je možné dohodnúť odmenu za takéto služby. Paušálne platby nie sú pre podnikateľa také výhodné, nakoľko stále vychádzame z predpokladu, že vymáhanie pohľadávky je len občasnou záležitosťou aj keď to bohužiaľ nie je vždy tak. Pre optimálne dohodnutie odmeny je potrebné najskôr preskúmať platobnú schopnosť dlžníka. Dohoda je možná aj na základe výsledku a teda percentuálnym vyjadrením časti z vymoženej pohľadávky. V poslednom čase je trend uzatvoriť zmluvu s odkladacou podmienkou, a to tak, že sa odmena vyráta až z reálne vymoženej sumy, čo je asi najvýhodnejší spôsob, ktorý umocňuje dôveru medzi klientom a vymáhacím špecialistom. Dôležité je včas reagovať na neplatiča, pričom toto je úloha konkrétnych podnikateľov – veriteľov, ktorí musia vedieť odhadnúť neplatiča na základe predchádzajúcej ekonomickej aktivity alebo prostredníctvom rôznych nástrojov a techník.

Prevencia je najlepšia ochrana. Existuje viacero spôsobov ako znížiť riziko nezaplatenia. Písomná zmluva je vždy lepšia ako ústna dohoda ale niekedy nie je čas ani priestor na jej uzatváranie. Overenie platobnej disciplíny prostredníctvom internetových registrov dlžníkov býva vo väčšine prípadov postačujúce. Najefektívnejšie je overenie referencií. Netreba mať obavu vypýtať si referencie a spýtať sa ostatných podnikateľov na „spôsoby“ platenia za objednané služby. Kto má čisté svedomie referenciu s radosťou poskytne. V prípade väčších kontraktov existuje možnosť poistenia pohľadávky, kedy celú zodpovednosť na preverenie obchodného partnera preberá poisťovňa. Tá postupuje podobne ako banka pri poskytovaní úveru, a teda poistí len pohľadávku pri ktorej existuje reálna možnosť jej vymoženia. Nie vždy sa táto možnosť ale osvedčí aj v praxi. Odberatelia tlačia na nižšie ceny, štát tlačí cenu práce nahor, zvyšuje odvody, dane a priestor pre manévrovanie s cenou sa zužuje. Nie každý si môže poistenie pohľadávky dovoliť.  Okrem poistenia sa využívajú aj ďalšie nástroje ako faktoring a rôzne formy zabezpečenia pohľadávok : uznanie záväzkov, zabezpečovací prevod práva, ručenie, záložné právo, zmenky, zmluvná pokuta a ďalšie, ktorým sa budem konkrétnejšie venovať v ďalších blogoch.

V prípade, že dôjde k potrebe vymôcť pohľadávku, je treba konať promptne a vyhľadať právnu pomoc špecialistu. Neplatiči využívajú rôzne sofistikované techniky, ktorými sa snažia zmiasť veriteľov a vyhnúť sa tak zaplateniu.

Služba právneho auditu pohľadávok od SKODA & SKODA s.r.o. vám pomôže pri zabezpečovaní dôležitých pohľadávok ako aj pri ich vymáhaní.

Najväčšou chybou dlžníkov v prípade finančných problémov je ich absolútne neriešenie, alebo rozhodnutie neplatiť vôbec nič. Takáto situácia nie je vôbec ojedinelá. Telefón vyzváňa takmer bez prestávky, poštár k vám nosí špeciálny vozík pre množstvo výziev na zaplatenie a mailová schránka je plná výhražných správ. Psychický tlak je stále väčší a väčší a vy sa rozhodnete neplatiť vôbec nič.

Vo väčšine prípadov existuje nejaká možnosť zaplatiť aspoň časť faktúr, pričom je životne dôležité vybrať správne poradie. Niektoré neskoré platby majú oveľa drastickejšie dôsledky ako iné. Preto je dôležité racionálne zoradiť veriteľov, ktorí sa s vami nebudú hrať na mačku a myš. Veriteľov by sme mohli rozdeliť na dve skupiny. Prvá sú vyššie spomenutí, ktorí majú nielen právo ale aj možnosť reálne vám znepríjemniť život. Druhú skupinu tvoria menej významný veritelia, bez ktorých dodávok sa zaobídete, prípadne ich viete ľahko nahradiť. Menšie firmy sú väčšinou závislé od vás, nemajú toľko odberateľov a výpadok jedného či dvoch by ich mohol dostať na hranu prežitia. Veľkí dodávatelia majú zvyčajne dobre nastavenú platobnú politiku a tak vám napríklad nič nepošlú kým nezaplatíte všetky splatné faktúry.  Možno si teraz hovoríte, že asi niečo nie je v poriadku keď píšem, že jednému veriteľovi treba zaplatiť načas a ten druhý si „rád“ počká, ale v prípade nevyhnutnosti niet iného riešenia okrem likvidačného konkurzu a v opodstatnených prípadoch ozdravnej reštrukturalizácie.  Základom je poznať dôsledky nezaplatenia u každého z nich.

—————————————————————————————————————————

Pár známych spôsobov ako fungujú neplatiči:

Spôsobov ako sa vyhýbať zaplateniu je veľa. Niektorí neplatiči odpoja telefónne pevné linky a zmenia si číslo mobilného telefónu, iný si vytvoria akúsi „cloud company“, ktorá má nové obchodné meno ale rovnaký predmet podnikania. Takto potom podnikajú bez obáv ďalej pričom starú, zadlženú spoločnosť potopia v konkurze. Niektorí to spravia sofistikovanejšie, keď sa presťahujú napríklad do iného kraja aby zmiatli veriteľov. Neplatiči vypustia pár zaručených informácií, ktoré sa veľmi rýchlo roznesú (samozrejme vymyslených), o tom ako odišli do inej krajiny a majú samé dlhy. Časté je tvrdiť aj to, že už všetko zobral exekútor. Morálka aj tých pár odhodlaných dostane silný úder a niektorí to radšej vzdajú, akoby mali prerobiť ešte aj na vymáhaní (aj to je jeden z dôvodov prečo si dohodnúť odmenu až po vymožení).

Špecialitou sú aj tvrdenia o rôznych prírodných katastrofách, povodniach a požiaroch, ktoré zničili celú evidenciu účtovníctva ako aj všetky ostatné záznamy o nejakom obchodnom styku medzi veriteľom a dlžníkom. Nakoľko ľudská kreativita nepozná hraníc, uvádzané dôvody neplatenia niekedy naberú nečakané obrátky, keď vám dlžník začne tvrdiť, že má vážne mentálne problémy, ktoré sa objavili len nedávno. Originálne už nie sú ani tvrdenia o zmene občianstva, tovar nikdy nedorazil, niečo bolo poškodené prípadne hranie urazeného - čo ale vyžaduje minimálne herecké schopnosti. Rôzne divadielka o tom ako sme vám chceli dať obrovskú objednávku, ktorú ale pri takomto prístupe nezískate a podobne. V extrémnych prípadoch, kedy jedna strana už vopred vie, že nezaplatí navrhne vám dokonca aj lepšiu cenu aby vás na základe eufórie z úžasného kšeftu ani nenapadlo riadne preveriť obchodného partnera.

Potom tu ostávajú klasické spôsoby ako tvrdiť, že včera boli peniaze poslané a každú chvíľu prídu na váš účet. Vyhlasovať, že ste už dávno v konkurze alebo najlepšie, že konkurz už aj skončil. Zmena obchodného mena a hranie mŕtveho chrobáka – nereagovanie na nič a rôzne kombinácie všetkých uvedených spôsobov.

Keby sme zavreli oči pred realitou tak by sme si prečítali množstvo rozsudkov z judikatúry Najvyššieho súdu, kde by sme sa dozvedeli čo je včasné a riadne plnenie záväzkov, a na čo všetko má veriteľ/dodávateľ/poskytovateľ služieb právny nárok. Faktom ale je, že faktúr je čím ďalej tým viac po splatnosti ako tých načas splatených. Oneskorenie firme spôsobuje problémy v cash flow, ktoré spúšťajú známy reťazec – zaplatím keď mne zaplatia resp. kým mne nezaplatia nezaplatím ani ja, lebo nemám z čoho. Takýto výpadok spôsobí reťazovú reakciu a podnikateľ sa zrazu dostane do platobnej neschopnosti, v horšom prípade do úpadku. V kontexte s novelou zákona o konkurze a reštrukturalizácií (o ktorej sme už na našom blogu písali), ktorá posilňuje postavenie veriteľov a zároveň im umožňuje jednoduchšie podať návrh na vyhlásenie konkurzu, môže mať neplatenie ešte závažnejší následok. Preto je dôležité konať promptne, rýchlo identifikovať neplatiča a čím skôr vyhľadať pomoc profesionálov. U nás takúto pomoc nájdete.

Pavel Škoda

Share and Enjoy

  • Facebook
  • Twitter
  • Delicious
  • LinkedIn
  • StumbleUpon
  • Add to favorites
  • Email
  • RSS

Kto je za zrkadlom?

Nikto vám nemôže dať to čo vám my môžeme sľúbiť.

Takto vyznievajú mnohé webstránky poskytovateľov právnych, ekonomických a iných poradenských služieb, ktoré sa prirodzene snažia získať pre seba nových klientov. Ako už po prvej vete tušíte, budem sa venovať internetovej reklame a nekalej súťaži pri klamlivej reklame.

Všetko by bolo v poriadku, akurát že nie je. Klamať sa predsa nemá a klamať spotrebiteľa už vôbec nie. Špecialitou je keď sa spotrebiteľ, ktorému je takáto reklama určená nemá šancu dostať k informáciám o jej pôvodcovi. Návštevník si na webstránke samozrejme prečíta silné slová o neprekonateľných úspechoch iných, ktoré by nikto z tých nemenovaných úspešných bez najvyššej odbornosti týchto „špecialistov“ nikdy nedosiahol, ale to je tak asi všetko. Heslo týchto kváziporadcov je žiadne mená, žiadna adresa. Jediná relevantná informácia je väčšinou telefónne číslo, ktorého vlastník sa štandardným spôsobom nedá vyhľadať, prípadne automatický odosielací formulár priamo na webstránke.

Pýtam sa sám seba prečo by niekto nechcel uviesť svoje meno? Možnosť je aj tá, že sa mu nepáči a ešte nevyužil možnosť jeho zmeny na matrike, alebo sa jednoducho hanbí a takúto intímnu informáciu sa bojí uviesť. Pri mene fyzickej osoby sa to ešte dá pochopiť, ale keď sa niekto neunúva uviesť ani len obchodné meno, tak tu niečo smrdí. Zbavenie sa zodpovednosti autora za obsah de facto reklamy, ktorou webstránka určite je, je na prvý pohľad neškodné ale jeho účinky znamenajú naplnenie nekalosúťažného konania v podobe klamlivej reklamy.

Obchodný zákonník charakterizuje klamlivú reklamu v § 45 takto:

Klamlivou reklamou je reklama tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, označenia pôvodu výrobkov a iných práv a záväzkov, ktorá uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu osoby, ktorým je určená alebo ku ktorým sa dostane, a ktorá v dôsledku klamlivosti môže ovplyvniť ekonomické správanie týchto osôb alebo ktorá poškodzuje alebo môže poškodiť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa“

Obchodný zákonník od podnikateľa vyžaduje uvedenie obchodného mena. Podľa môjho názoru sú podmienky uvedenia do omylu viac ako naplnené. Druhá otázka je ako môže takéto konanie poškodiť iného súťažiteľa.

Pre lepšie pochopenie uvádzam praktickú ukážku webstránky, ktorá napĺňa uvedené podmienky dokonale. Schválne ju neuvádzam ako odkaz, nakoľko by to vyhľadávacie Google roboty posúdili ako zvýšenie jej kvality, a na tom záujem určite nemám.

restrukturalizacia-dlhov .sk

restrukturalizacie .sk

Verím, že ste sa vám názorná ukážka páčila a teraz späť k téme. Ako teda môže takáto reklama poškodzovať iného súťažiteľa? Spýtam sa takto, dôverovali by ste niekomu kto sa neunúva napísať ani svoje meno?

Právny inštitút reštrukturalizácie vyžaduje veľkú dávku dôvery veriteľov, bez nej nie je možné reálne uskutočniť reštrukturalizáciu a tým pomôcť podnikateľovi prekonať krátkodobú platobnú neschopnosť (samozrejme je to výhodné aj pre veriteľov ale o tom až v ďalšom blogu). Nakoľko sa jedná o zásah do práv veriteľov vyžaduje sa okrem iného aj ich súhlas. A ich súhlas je podmienený množstvom informácií nielen ohľadom ich pohľadávok ale aj ohľadom tohto inštitútu. Uvedením nepravdivých informácií sa vyvoláva omyl u adresáta tejto reklamy, pričom na internete to môže byť ktokoľvek. Keď sa k tomu pridá fakt, že sa dotyčný neunúva uviesť ani svoje meno vyvoláva tým predstavu, že tento inštitút má pomôcť iba dlžníkom a pre veriteľov je nevýhodný.

Rôzny nemenovaní špecialisti bez skúseností a odborných znalostí organizujú cielené reštrukturalizácie, ktoré sú neefektívne alebo vykonštruované čím padá zlý tieň na celý inštitút reštrukturalizácie, ako aj na ostatných súťažiteľov. Nedostatočne alebo nepresne informujú adresátov reklamy o všetkých dôsledkoch reštrukturalizácie a tým ich uvádzajú do omylu. Na internete je bohužiaľ takýchto reklám „bez mena“ veľa a nikto sa reálne nezaoberá otázkou dopadu klamlivej internetovej reklamy na spotrebiteľa.

V období finančnej krízy je dôležité klásť dôraz na spoľahlivých obchodných partnerov. Nové obchodné vzťahy sa budujú ťažko a reklama zohráva dôležitú úlohu pri ich formovaní. Nesprávny výber poradenských služieb pri tak dôležitom zásahu do práv akým je reštrukturalizácia, môže mať negatívne účinky nielen pre dlžníka ale aj pre samotných veriteľov.

Zisťovanie pôvodu webstránky:

Na zistenie vlastníka internetovej domény existujú na internete nástroje, ktoré vám ale väčšinou prezradia len to, kde je stránka zaregistrovaná. To znamená u koho si jej vlastník objednal priestor na internete – “hosting”. V niektorých prípadoch sa dopracujete aj k skutočnému vlastníkovi pomocou stránok ako https://www.sk-nic.sk/, http://www.odomenach.sk/ alebo zahraničných alternatív ako je http://www.whois.com/ alebo http://www.eurid.eu/, ktoré poskytujú rovnaké informácie v súlade s dohodou „ICANN“ (The Internet Corporation for Assigned Names and Numbers). V špeciálnych prípadoch ako ten, ktorý bol podnetom na napísanie tohto článku je, keď sa k vlastníkovi normálnym spôsobom nedopátrate. Z neznámych dôvodov webhostingové spoločnosti neuvádzajú mená skutočných vlastníkov webstránok, čím dávajú priestor internetovým podvodníkom a špekulantom. Toľko ku konkrétnemu prípadu.

Pár príkladov ako si jednoducho preveríte niekoho cez internet  :

Na preverenie obchodných partnerov,podnikateľov alebo iných osôb existuje v rámci SR viacero internetových nástrojov,(nielen orsr.sk a zrsr.sk) ktoré môžu byť užitočné.

  1. www.dlznik.sk

Na tejto stránke je možné zistiť kto a v akej výške ma nedoplatky na poistnom a daniach, prípadne či sú jeho pohľadávky na burze – čo väčšinou znamená, že sú takmer nevymožiteľné.

  1. www.foaf.sk

Táto stránka sama seba nazýva sociálnou sieťou firiem. Od nej má ešte ďaleko ale umožňuje vyhľadať osoby zapísane v ORSR a vie vytvoriť peknú schému blízkych osôb a spoločností, dokonca s možnosťou vizualizácie, grafov atď.

  1. http://www.registerdlznikov.sk/

Aj keď poskytuje zdarma registráciu je efektívne použiteľná len za príplatok.

(uvedené ukážky by mali slúžiť hlavne ako prevencia, k podrobnému preverovaniu sa nevyužívajú, z tohto dôvodu preverenie prostredníctvom nich nepovažujte ako garanciu)

Okrem spomenutých existuje viacero spoplatnených webstránok, ktoré sa zaoberajú vyhľadávaním informácii, ale ich efektivitu neviem posúdiť. Užitočným zdrojom informácií sú rôzne fóra, pre konkrétne odvetvia. Pri ich skúmaní treba mať na mysli aj možné zneužitie, prípadne pohľadávky v zanedbateľných sumách, ktorým sa konkurencia snaží poškodiť dobrú povesť podnikateľských subjektov.

Pavel Škoda

Share and Enjoy

  • Facebook
  • Twitter
  • Delicious
  • LinkedIn
  • StumbleUpon
  • Add to favorites
  • Email
  • RSS

Účtovníctvo a optimalizácia zisku u živnostníka

1.  Mohli by ste nám, prosím, stručne povedať, aké sú možnosti optimalizácie zisku u živnostníka?

Optimalizácie  zisku u živnostníka v prvom rade závisia od vládou stanovených zákonov. Ak máme hovoriť o zákonnej optimalizácii zisku u živnostníkov, musíme súčasne hovoriť aj o ich vzťahu s vládou, kde každý zo zúčastnených strán musí rešpektovať zodpovednosť a postavenie druhej strany. Vláda má vytvárať zákony a regulačné opatrenia a živnostníci, ako jedna skupina podnikateľského prostredia, musia dostať priestor aktívne sa podieľať na príprave týchto zákonov.

Zákonná optimalizácia zisku u živnostníka je teda v prvom rade limitovaná dodržiavaním zákonom stanovených noriem a to predovšetkým zákona o dani z príjmov. Legitímnou možnosťou optimalizácie zisku u živnostníka sú položky, ktoré znižujú základ dane. Medzi ne patria – nezdaniteľná časť na daňovníka, nezdaniteľná časť na manželku (manžela) a tzv. daňový bonus, ktorý nahradil roky zaužívanú tzv. odpočítateľnú položku na každé vyživované dieťa daňovníka, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Daňový bonus má však oproti klasickým odpočítateľným položkám tú výhodu, že ak má daňovník nulovú daň má nárok na získanie daňového bonusu. Uplatnenie nezdaniteľných častí na manželku (manžela) a uplatnenie daňového bonusu majú zákonom stanovené podmienky, za ktorých je ich možné si uplatniť.

Možno by na tomto mieste bolo vhodné podotknúť, že v roku 2011 sa zmenila výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Ak je základ dane daňovníka rovný alebo je nižší ako 18 538 € (táto suma predstavuje 100 násobok sumy platného životného minima, ktoré je stanovené na 185,38 €) je nezdaniteľnou časťou základu dane 3 559,30 €. V prípade, ak daňovník dosiahne vyšší základ dane ako 18 538 € je nezdaniteľnou časťou rozdiel medzi sumou 8 193,80 € (táto suma je vlastne 44,2 násobok sumy platného životného minima 185,38 €) a jednej štvrtiny základu dane daňovníka. V prípade ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.

Rok 2011 priniesol aj ďalšie zmeny, ktoré zúžili odpočítateľné položky. Kým zákon do 31.12.2010 umožňoval znížiť základ dane o ďalšie odpočítateľné položky a to príspevky na dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové poistenie a poistné na životné sporenie, novela zákona o dani z príjmov s účinnosťou od 01.01.2011 možnosť uplatniť tieto položky nepripúšťa.

2.  Podľa čoho by sa mal rozhodnúť, či je pre neho lepšie jednoduché, alebo podvojné účtovníctvo, alebo robiť ho   cez  paušál?

Ak by sme mali priestor a analyzovali by sme živnostníkov podľa ich predmetu  činnosti, určite by  v tomto pomyselnom rebríčku boli na prvom mieste drobní živnostníci, ktorí vykonávajú predovšetkým poľnohospodárske práce a práce, ktoré zákon o živnostenskom podnikaní klasifikuje ako  remeselné živnosti . Z tohto záveru jednoznačne vyplýva, že sú to ľudia, ktorí predovšetkým pracujú manuálne. A tu vstupuje do popredia aj psychologický moment, že človek, ktorí tvrdo drie (možno prisilné, ale rozhodne pravdivé konštatovanie) nemá priestor, ktorý si vyžaduje vedenie jednoduchého a už vôbec nie podvojného účtovníctva. Iste, že si ho môže dať robiť dodávateľským spôsobom a využiť služby účtovníkov a daňových poradcov,  prípadne si zakúpiť vlastný softvér, ale to týmto živnostníkom iba zvyšuje náklady, súčasne im však povinnosť minimálne zoraďovania  prvotnej účtovnej evidencie ostáva. Z toho potom jednoznačne vyplýva, že pre živnostníkov  je najjednoduchší paušál.

Je dôležité si však uvedomiť,  že voľba  spôsobu účtovania nie je celkom liberálna. Zákon o účtovníctve stanovuje  presne  pravidlá,  podľa ktorých sa má viesť jednoduché či podvojné účtovníctvo. Samostatne činné zárobkové osoby si môžu spôsob vedenia účtovníctva vybrať. Ale napr. právnická osoba zapísaná v obchodnom registri si vyberať nemôže, tá je povinná viesť podvojné účtovníctvo.  Ak sa napríklad samostatne činná zárobková osoba rozhodne, že svoje príjmy a výdavky bude preukazovať prostredníctvom jednoduchého účtovníctva, má okrem tej klasickej evidencie v zmysle zákona o účtovníctve aj iné jednoduchšie formy a to práve možnosť uplatnenia si paušálnych výdavkov alebo možnosť vedenia daňovej evidencie.

3.  Aké sú legálne formy optimalizácie účtovníctva?

Opäť  sme pri zákonných normách a pravidlách. Účtovné jednotky musia postupovať v zmysle zákona           o účtovníctve a k nim stanovených postupov účtovania. Legálnou formou optimalizácie účtovníctva je spôsob vedenia účtovníctva t.j. výber účtovnej sústavy. Pre optimalizáciu účtovníctva je podľa nášho názoru najvhodnejšie účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Je nutné si uvedomiť základný rozdiel medzi vedením jednoduchého a podvojného účtovníctva.

Pokiaľ vedie účtovná jednotka jednoduché účtovníctvo do jej základu dane vstupuje rozdiel medzi fyzicky zinkasovanými príjmami a skutočne zaplatenými výdavkami v danom roku. Je úplne jedno, ktorého účtovného obdobia sa príjem alebo výdavok týka, podstatné je, že je prijatý alebo zaplatený v danom roku. V tomto prípade si legálne môže účtovná jednotka optimalizovať účtovníctvo napr. nakúpením materiálu alebo tovaru na sklad, prípadne nakúpením odpisovaného alebo neodpisovaného hmotného majetku. V prvom prípade ide o to, že podnikateľ (účtovná jednotka) si nakúpi tovar alebo materiál do zásoby pre potreby nasledujúceho roka, ale výdavok (náklad) si zaúčtuje v roku, v ktorom k platbe prišlo. V prípade majetku je tiež výhodné nakúpiť napr. počítač, kancelárske zariadenia a pod. v roku v ktorom k platbe fyzicky došlo, ale úžitky z neho je možné používať v ďalších zdaňovacích obdobiach. Pri odpisovanom majetku je optimalizácia účtovníctva závislá od odpisovej skupiny, do ktorej daný majetok bude zaradený a doba, po ktorú je možné uplatniť si jeho odpis. Ďalšou  legálnou možnosťou optimalizácie pri vedení jednoduchého účtovníctva je posunutie úhrady pohľadávky na začiatok nasledujúceho roka. Táto možnosť však vyžaduje ochotu obidvoch strán.

Podvojné účtovníctvo je stavané na princípoch predpisov a nie fyzickej úhrady. Toto je veľmi zjednodušené vysvetlenie. Odbornejšie by sme povedali, že v podvojnom účtovníctve  je základom dane rozdiel medzi výnosmi a nákladmi. Zákon o účtovníctve charakterizuje pojem „výnos“ ako „zvýšenie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť “. Podobné je to aj pri nákladoch. Je preto jedno, či účtovná jednotka zaplatila resp. bolo jej zaplatené, podstatné je či služby alebo tovar resp. iné plnenie bolo vyfakturované.  Optimalizácia pri podvojnom účtovníctve je vlastne založená na jeho základnom princípe. Ak nakúpim služby alebo  tovar v bežnom roku vzniká mi náklad v tom roku, v ktorom bol tovar a služby vyfakturované. Záväzok, ktorý mi však vznikol z fakturovaného tovaru alebo služby uhradím v roku nasledujúcom. Rovnako je to aj pri výnosoch. Ak predám tovar alebo službu v roku bežnom a mám napríklad dohodnutú zálohu je mojim zdaniteľným príjmom len časť peňažných prostriedkov, ktoré boli fakturované v roku bežnom. Do fakturovanie vykonám v roku nasledujúcom. Celkový výnos a daňová povinnosť z takejto príkladom uvedenej pohľadávky pôjde do roku nasledujúceho, pričom ale časť peňažných prostriedkov z prijatej zálohy zinkasujem už v roku bežnom.

Na záver dodávame, že či už účtovná jednotka vedie jednoduché alebo podvojné účtovníctvo, jeho optimalizácia je v a priori rovnaká. Daň sa u obidvoch foriem dá legálne optimalizovať predovšetkým „presúvaním“ príjmov a výdavkov (jednoduché účtovníctvo) alebo „presúvaním“ zdaniteľných výnosov a nákladov (podvojné účtovníctvo) z jedného roka do druhého.

4.  Existujú aj nelegálne formy optimalizácie účtovníctva? Ak áno, aké?

ð nelegálnych spôsobov optimalizácie účtovníctva a tým v konečnom dôsledku aj nelegálneho znižovania základu dane je, bohužiaľ omnoho viac ako spôsobov legálnych. Je to veľmi široká téma a nie sme si istí, či je vhodné vôbec  tieto formy uvádzať, nakoľko máme obavy,  či by tieto neposlúžili ako verejný návod na to,  ako krátiť dane. Ale možno stručne uvedieme, že aj v prípadoch nelegálnych foriem optimalizácie je viac metód, od tých primitívnych, ktoré sú často aj medializované a to je napríklad tzv. „vyrábanie faktúr“, nepoužívanie elektronických registračných pokladní,  vykonávanie podnikateľskej činnosti „na čierno“ t.j. bez akéhokoľvek oprávnenia,  až po tie vysoko sofistikované, ktoré sú už vykonávané formou karuselových podvodov, kde často „hráči“ v jednotlivých pozíciách sú najmä z iného členského štátu Európskej únie a ich činnosť je Trestným zákonom definovaná ako organizovaná trestná činnosť. Práve v tejto oblasti dochádza k rozsiahlym daňovým únikom.

Na záver by bolo možno vhodné uviesť, že prioritou  by mal byť boj proti daňovým podvodom. Zainteresovanými stranami by mali byť prijaté také striktné opatrenia, aby došlo k znižovaniu daňových únikov. Žiadna ekonomika, žiaden štát, nedokáže celkom, tento nežiaduci fenomén odstrániť, to jednoducho nejde. Ale ak by sa podarilo nelegálne formy optimalizácie účtovníctva a tým aj daňové úniky aspoň o niečo znížiť nebolo by nutné prijímať také opatrenia, akými sú napríklad aj zníženie paušálnych výdavkov pre SZČO.

SKODA & SKODA s.r.o.

————————————————————————————————–

Článok bol uverejnený na objednávku Hospodárskych novín.

Share and Enjoy

  • Facebook
  • Twitter
  • Delicious
  • LinkedIn
  • StumbleUpon
  • Add to favorites
  • Email
  • RSS

Pár poznámok k novele zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií

Pár poznámok k novele zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií

Pred pár dňami vláda schválila novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácií, ktorá bola z dielne ministerky spravodlivosti predložená s cieľom zlepšiť podnikateľské prostredie  na Slovensku a tým skoncovať so špekulatívnymi praktikami, keď  zadĺžený podnik vyhlási konkurz príliš neskoro, a to v čase keď už „skonzumuje“ svoj nezabezpečený majetok. [1]

Nemôžem si však pomôcť, ale práve v navrhovanej novele vidím cestu pre nové „sofistikovanejšie špekulatívne riešenia“ .  Dovolím si uviesť niekoľko príkladov:

V zmysle navrhovaného znenia § 12 ods.2, bude možné podať veriteľský návrh, pričom veriteľ resp. navrhovateľ môže svoju pohľadávku deklarovať potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca , že pohľadávku eviduje v účtovníctve.  Myslím, si že nie je ľahší spôsob, ako zlikvidovať prípadnú konkurenciu, veď najľahší spôsob je  vyfakturovať dlžníkovi služby, zaúčtovať  faktúru, odviesť z nej daň a pohľadávka potrebná pre podanie návrh na konkurz je na svete.

Nepopieram, že cieľ, ktorý sa má návrhom dosiahnuť, mal vytvoriť prirodzený tlak na dodržiavanie platobnej disciplíny, som však presvedčená, že novela zákona bude najzaujímavejšia pre záujmové skupiny a predovšetkým umožní zlikvidovať konkurenciu na objednávku.

Novela však prináša „nové možnosti špekulácií“ aj pre samotných dlžníkov.

Do § 11 sa vložil nový odsek 5, v zmysle, ktorého „osoba, ktorá počas 4 rokov pred vyhlásením konkurzu porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka , ktorý je predĺžený , vzniká záväzok  zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty sumu vo výške dlžníkovho zapísaného základného imania. Za tento záväzok zodpovedajú spoločne a nerozdielne osoby, ktoré vykonávali funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátora dlžníka, alebo boli zákonným zástupcom dlžníka, okrem prípadu ak by preukázalo, že v čase keď vykonávali túto funkciu dlžník nebol predĺžený alebo konali s odbornou starostlivosťou.“..atď.

Predovšetkým treba uviesť, že definícia „predĺženia“ je nekvalitná a citovaným ustanovením zákonodarca vôbec nemusí dosiahnúť cieľ, ktorý sleduje.  Zodpovednosti v zmysle vyššie citovaného ustanovenia sa dá vyhnúť veľmi ľahko.  Stačí napríklad, aby si dal  dlžník oceniť svoje know-how (znalecký posudok založí do účtovnej evidencie) a okamžite sa jeho strana aktív vyrovná pasívam. Alebo vystaví penalizačné faktúry a zrazu sa na účte – krátkodobé pohľadávky, objaví značný majetok.  Pokiaľ si dlžník pomôže zvýšením dlhodobého nehmotného majetku, zrazu sa zo zadĺženého resp. predĺženého podniku stane podnik, ktorého pasíva sa bez problémov vyrovnajú aktívam.

Vyššie uvedený model mnohé zadĺžené subjekty používali doteraz, kedy väčšinou zadĺžený subjekt vystavil penalizačné faktúry, čím značne zvýšil hodnotu svojho majetku a následne spoločnosť prepísal na tzv. „bieleho koňa“ napr. bezdomovca. Orgány činné v trestnom konaní boli poväčšine bezmocné. A bohužiaľ pravdepodobne tak tomu bude aj naďalej.

Prečo?

Pretože zadĺžený subjekt použije niektorý vyššie uvedených „legálnych“  spôsobov a založí účtovné závierky do zbierky listín a zbaví sa akejkoľvek zodpovednosti.

Poďme, ale k vážnym problémom, ktoré novela prinesie. Je to § 36 ods. 1 písm c) ZKR v zmysle , ktorého bude možné správcu vymeniť kedykoľvek ¾ väčšinou a nie len na 1. schôdzi ako tomu bolo doteraz. Po prvej schôdzi veriteľov bolo možné vymeniť správcu len ak opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom, alebo pri významnej zmene hlasovacích práv.

Som presvedčená o tom, že zavedením možnosti „vymeniť správcu kedykoľvek“  sa vytvorí priestor pre korupciu a klientelizmus,  kde si isté záujmové skupiny[2] budú „kupovať hlasovacie práva veriteľov“ oveľa viac ako tomu bolo doteraz. A v takýto prípadoch je viac než isté, že veritelia s nízkymi pohľadávkami neuvidia ani euro.

Počas platnosti terajšej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácií fungoval systém tak, že pokiaľ bol správca ustanovený do funkcie v konkurze, a v súpise majetku sa nachádzal aspoň aký taký majetok, na prvej schôdzi veriteľov došlo k rôznym tlakom na jeho osobu a často aj jeho výmene už spomínanými „záujmovými skupinami“. Pokiaľ, ale správca nebol na 1. schôdzi veriteľov vymenený a riadne si plnil svoje povinnosti nemusel sa báť, že bude neskôr vymenený.

V zmysle navrhovanej právnej úpravy bude možné správcu vymeniť kedykoľvek.  To znamená, že už spomínané osoby počkajú,  kým správca urobí všetky najťažšie práve úkony ako  – prepustí zamestnacov, vyhotoví zoznam pohľadávok,  zhotoví súpis majetku, vymôže pohľadávky, podá odporovacie žaloby, vysporiada všetky sporné právne vzťahy a potom, keď už bude treba len speňažiť majetok, príde niekto nový, kto „zlíže smotanu“ – predá majetok a  vezme odmenu.

Príklad:

Spoločnosť A vykonala pre spoločnosť B služby, na základe čoho spoločnosť A vystavila pre spoločnosť B faktúru.

Spoločnosť B reklamovala faktúru nakoľko so službami nebola spokojná.

Spoločnosť A však faktúru riadne zaúčtovala a odviedla z nej daň, na základe čoho prizvala audítora, aby tento osvedčil relevantnosť pohľadávky. Audítor potvrdí správnosť pohľadávky, nakoľko sú splnené všetky zákonné náležitosti. ( pričom tento nemá odkiaľ mať vedomosť o tom, že spoločnosť A faktúru vrátila z dôvodu nespokojnosti s dodanými službami).

Spoločnosť A vyzve v dodatočnej 30 dňovej lehote spoločnosť B na uhradenie faktúry, odpoveď, ktorou spoločnosť B oznámi, že faktúru neuhradí už neprevezme.

Podobným spôsobom spoločnosť A zabezpečí, aj ďalšiu pohľadávku potrebnú na vyhlásenie konkurzu.

Veritelia podajú návrh na vyhlásenia konkurzu pričom súd vydá uznesenie o začatí konkurzného konania.

Uvedenú skutočnosť si v Obchodnom vestníku prečítajú obchodní partneri spoločnosti B a z obavy, že spoločnosť skončí v konkurze okamžite prestanú obchodovať so spoločnosťou ( prestanú dodávať tovar, alebo objednávať služby), čo spôsobí, že spoločnosť sa do platobnej neschopnosti dostane za pár dní už naozaj.

Spoločnosť B síce má možnosť osvedčiť svoju platobnú schopnosť v 20 dňovej  lehote,  čo jej však nepomôže nakoľko všetci odberatelia z obavy budúceho konkurzného konania medzičasom odoberajú tovar od inej spoločnosti. Bude za to niekto zodpovedný ?

Asi nie keďže bol použitý zákonný postup.  A úmysel „zlikvidovať “ spoločnosť B nikto nedokáže, keďže nemáme trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb a ani neviem, či by to bolo možné zaradiť pod nejaký trestný čin.

Ďalšou podstatnou skutočnosťou je to, že na našich súdoch nesedia ekonómovia, ale právnici. Tým chcem povedať, že je ľahké predložiť vyššiemu súdnemu úradníkovi zoznam majetku v nadobúdacej hodnote, v zmysle ktorého bude majetok spoločnosti aj 3 x vyšší ako jeho záväzky, aj napriek tomu, že spoločnosť je naozaj predĺžená a  platobne neschopná.

Na záver mi nedá nepoložiť otázku, komu bude novela zákona o konkurze a reštrukturalizácií naozaj na prospech?


[1] Nezabezpečený majetok je majetok spoločnosti, ktorý nie je zaťažený ani záložným ani iným vecným právom.

[2] Osoby a skupiny osôb, ktoré majú záujem na vlastnom obohatení na úkor veriteľov.

Share and Enjoy

  • Facebook
  • Twitter
  • Delicious
  • LinkedIn
  • StumbleUpon
  • Add to favorites
  • Email
  • RSS

Reštrukturalizácia ako legálna ochrana pred veriteľmi

Následky hospodárskej krízy sa čoraz viac odzrkadľujú aj v podnikateľskej sfére na Slovensku. Narastá množstvo konkurzných konaní, exekúcií a mnohí neúspešne ukončujú svoje podnikanie s vysokými záväzkami „na krku“. Takmer každá druhá spoločnosť bojuje s problémom nazývaným „druhotná platobná neschopnosť“. Podnikateľská sféra v našej spoločnosti bojuje s problémami schopnosti plniť svoje záväzky na jednej strane a neustálym nárastom nevymožiteľných pohľadávok na druhej strane.

Azda najviac sú postihnutí dopravcovia. Koncom roku 2009 sa začala výrazne odzrkadľovať hospodárska kríza aj v oblasti dopravy a špedície. Došlo k výraznému nárastu vyhlásených konkurzov na dopravné spoločnosti. V zmysle ekonomických prognóz na rok 2011 je zjavné , že existenčne budú aj naďalej ohrozené dopravné firmy . Predpokladá sa 30 % nárast vyhlásených konkurzov na špedičné a dopravné spoločnosti.

Trh v oblasti dopravy je narušený, nakoľko vývojom došlo k vytvoreniu 90 a viac dňových lehôt splatnosti faktúr ( čo spôsobilo , že spoločnosti neboli schopné zabezpečiť potrebný peňažný tok ). Náklady spoločností postupne rástli , či už v PHM, zavedenie mýta a pod. , ale ceny na trhu sa priamo úmerne k rastu nákladom nezvyšovali . Spoločnosti boli nútené robiť s veľmi nízkou obchodnou maržou. Na základe uvedených skutočností dochádzalo k neustálemu zadlžovaniu a následnej neschopnosti plniť svoje záväzky.

Ďalším najviac postihnutým odvetvím je stavebníctvo , kde došlo k tzv. reťazeniu pádu spoločností. Následkom „bankrotu“ spoločnosti, ktorá mala vysoké záväzky , nevyplatené subdodávateľské dodávky , sa subdodávateľské spoločnosti dostali do druhotnej platobnej neschopnosti a následne neboli schopné plniť načas svoje splatné záväzky. Mnohé spoločnosti pracovali s veľmi nízkou obchodnou maržou a neuhradenie jednej až dvoch vysokých pohľadávok ich doslova položilo.

Ako konkurzný a reštrukturalizačný správca vidím, že situácia na trhu je skutočne zlá, ceny PHM sa zvyšujú, sociálne a odvodové zaťaženie sa zvyšuje, DPH sa zvýšila, zaviedlo sa mýto a pod., a to všetko v čase, kedy podnikatelia a spoločnosti v SR bojujú s existenčnými problémami. Následky týchto zavedených opatrení skôr či neskôr prinesú so sebou stále sa zvyšujúcu nezamestnanosť, nárast konkurzných konaní a celkové spomalenie hospodárskeho vývoja spoločnosti.

V týchto pomerne ťažkých časoch , by mohlo byť pomocou  reštrukturalizačné konanie. Reštrukturalizácia alebo inak povedané súdna ochrana pred veriteľmi, je proces, ktorý prebieha v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Možno povedať, že ide o ozdravovací proces podniku, ktorého výsledkom je čiastočné a postupné uspokojenie veriteľov dlžníka vo výške a v splatnosti schválenej v reštrukturalizačnom pláne. Počas reštrukturalizačného konania, nie je možné majetok dlžníka exekuovať, nie je možné pristúpiť zo strany veriteľov k výkonu zabezpečovacieho práva, exekučné a súdne konania sa zastavujú.

Výhodou reštrukturalizácie je, že po úspešnom schválení reštrukturalizačného plánu, dlžníkovi zanikajú staré záväzky a dáva sa mu možnosť úspešne pokračovať v podnikateľských aktivitách. Na rozdiel od likvidačného konkurzu reštrukturalizácia zabezpečuje zachovanie ekonomickej samostatnosti a právnej subjektivity dlžníka, dosiahnutie ekonomického ozdravenia, zachovanie pracovných miest a pod.

V súčasnosti je zákon postavený tak, že reštrukturalizácia je uprednostňovaná pred likvidačným konkurzom. Úspešnosť reštrukturalizácie však závisí najmä od toho, či toto konanie začne včas.

Je však potrebné poukázať na fakt, že celé konanie prebieha pod dohľadom reštrukturalizačného správcu, ktorým môže byť len osoba zapísaná do zoznamu správcov Ministerstva spravodlivosti SR.

Úlohou reštrukturalizačného správcu je vypracovanie testu reštrukturalizovateľnosti, reštrukturalizačného posudku , príprava návrhu na povolenie reštrukturalizácie, výkon dohľadu správcu nad podnikaním dlžníka počas reštrukturalizácie dlžníka , navrhovanie opatrení a riešení situácie, rokovanie s veriteľmi , príprava reštrukturalizačného plánu .

Záverečným právnym aktom reštrukturalizačného konania je reštrukturalizačný plán. Reštrukturalizačný plán je listina upravujúca vznik, zmenu a zánik záväzkov osôb v nej uvedených. Reštrukturalizačný plán sa nazýva aj „ superzmluvou“ , ktorá novým spôsobom upravuje vzťahy medzi dlžníkom (spoločnosťou v reštrukturalizácií) a jeho veriteľmi.

Mnohé spoločnosti nevedia, že zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií prináša podnikateľom takúto formu „súdnej ochrany pred veriteľmi“. Na to, aby príslušný súd samotnú reštrukturalizáciu povolil, je potrebné preukázať, že v prípade povolenia reštrukturalizácie budú veritelia uspokojení viac , ako v prípade vyhlásenia konkurzu. V takomto prípade, by malo byť aj v záujme samotných veriteľov s reštrukturalizáciou súhlasiť, pretože aj keď počas reštrukturalizačného konania budú uspokojení na splátky a napr. na 30 % , stále je to často krát viac ako v prípade konkurzu.Reštrukturalizácia je preto jedna z možností ako možno riešiť svoju insolvenciu.

 

Veronika Škodová, utorok 8. marca 2011

Share and Enjoy

  • Facebook
  • Twitter
  • Delicious
  • LinkedIn
  • StumbleUpon
  • Add to favorites
  • Email
  • RSS