Podmienky morálnej reštrukturalizácie

Právne predpisy konkurzného práva v Európe v poslednom období aktívne pristupujú k riešeniu ekonomickej situácie vytváraním právnych inštitútov, ktorých využitím môže dlžník predísť likvidačnému konkurzu.

Reštrukturalizačné konanie je pomerne zaujímavou avšak zložitou problematikou. Je to však inštitút, ktorý je úspešne využívaný nie len v krajinách Európskej únie, ale aj v USA.

Úpadok je negatívny jav, ktorý  je však v trhovom prostredí bežný, pričom ZKR poskytuje dve možnosti riešenia úpadku a to konkurz, ktorý predstavuje fyzický rozpredaj majetku úpadcu za účelom pomerného uspokojenia veriteľov úpadcu a reštrukturalizáciu, ktorá predstavuje ozdravný proces, ktorého cieľom je najmä pomerné a postupné uspokojenie pohľadávok prihlásených veriteľov za súčasného zachovania prevádzky podniku.

Právna úprava ukladá dlžníkom povinnosť predchádzať úpadku. Osoby, ktoré sú povinné viesť účtovníctvo majú osobitnú povinnosť sledovať stav svojho majetku a vývoj finančnej a obchodnej situácie tak, aby mohli včas zistiť hrozbu úpadku a prijať účinné opatrenia na jeho odvrátenie.

Hlavný prínos reštrukturalizácie ako formy riešenia úpadku dlžníka je v tom, že v rámci reštrukturalizácie nemusí dlžník v úpadku po povolení reštrukturalizácie svojím veriteľom splácať  staré záväzky a poskytuje sa mu dostatočný časový priestor na znovu naštartovanie svojho podnikania a jeho nastavenie tak, aby bol dlžník schopný po ukončení reštrukturalizácie  svojim veriteľom tieto záväzky v stanovenom pomere splatiť.  Reštrukturalizácia ako nový spôsob usporiadania majetkových pomerov dlžníka – právnickej osoby v úpadku je prípustná len tom prípade, ak na základe posudku reštrukturalizačného správcu je zrejmé, že v danom prípade je tu šanca na záchranu podniku dlžníka a súčasne reštrukturalizácia prinesie veriteľom dlžníka väčšie uspokojenie, ako by to bolo v rámci konkurzu, pričomreštrukturalizačný plán môže okrem odpustenia záväzkov, resp. odloženia doby ich splatnosti obsahovať aj napr. kapitalizáciu pohľadávok, t. j. výmenu záväzkov za akcie dlžníka a pod.

Pri reštrukturalizácií, ktorá je opakom konkurzu ide predovšetkým o zachovanie podniku dlžníka  preto, aby sa z činnosti podniku mohli tvoriť nové zisky, z ktorých budú veritelia dlžníka uspokojovaní. Práve títo veritelia by mali v reštrukturalizácií vidieť pozitívum, z dôvodu, že v reštrukturalizácií sa im má ponúknuť vyšší výnos, ako by dostali v prípade likvidačného konkurzu. Na druhej strane sa veritelia vzdávajú časti svojich pohľadávok, ktoré majú voči dlžníkovi, prípadne súhlasia s predĺžením lehoty splatnosti svojich pohľadávok, alebo oboje naraz.  Zákon tu však nie je striktný a reštrukturalizačný plán, ktorý predstavuje dispozitívny consenzus dlžníka a veriteľov môže stanoviť aj iný spôsob vyriešenia záväzkov dlžníka, čo predovšetkým závisí od povahy a možností daného podniku.

Zákon v podmienkach Slovenskej legislatívy umožňuje vstup do reštrukturalizačného konania, každému  podnikateľskému subjektu, ktorý splní podmienky stanovené v §  109 ZKR. Správca poverený vypracovaním reštrukturalizačného posudku môže teda odporučiť reštrukturalizáciu ak  dlžník je v úpadku, alebo mu úpadok hrozí, ak dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť, to znamená, že ani v dôsledku hroziaceho alebo nastávajúceho úpadku podnikateľská činnosť nebola pozastavená Ďalšou podmienkou je že možno odôvodnene predpokladať, že počas aj po reštrukturalizácií bude zachovaná aspoň podstatná časť prevádzky podniku dlžníka a teda, že dlžník z podnikateľskej činnosti bude mať možnosť uspokojovať svojich veriteľov a poslednou najdôležitejšou podmienkou, ktorá  určuje smerovanie medzi konkurzom a reštrukturalizáciou je, že v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade konkurzu.  Stanovenie rozsahu uspokojenia veriteľov vychádza z predpokladu hodnoty majetku a vyčíslenia predpokladaného uspokojenia veriteľov z tohto majetku v prípade konkurzu. Všetky uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne.

V priebehu roka 2009 sa dôsledky globálnej ekonomickej krízy prejavili vo všetkých oblastiach ekonomiky, pričom prepad svetového obchodu viedol k poklesu po výrobkoch a službách a neistota vyvolaná krízou spomalila ekonomické procesy formujúce ponuku. Tento vývoj vyústil do celosvetovej recesie. Nakoľko ekonomika v Slovenskej republike je výrazne otvorená, globálna ekonomická kríza spôsobila pokles dynamiky hospodárskeho rastu. Očakávaný hospodársky rast však nie je dostatočný na to, aby vyvolal zlepšenie situácie na trhu ani v súčasnej dobe.  Dôsledok časovej nadväznosti a špecifikácia trhu spôsobila, že práve v tomto období končí veľké množstvo  spoločností v konkurznom konaní alebo naopak spoločnosti žiadajú súdu o ozdravenie formou reštrukturalizácie.

Vzhľadom na náš prístup do Európske menovej únie (EMÚ) sa menová politika stáva vonkajším faktorom, nakoľko je ovplyvňovaná politikou Európskej Centrálnej Banky (ECB), Je vysoko pravdepodobné, že bude uskutočňovať expanzívnu menovú politiku založenú na znižovaní úrokových mier. Je otázne ako na tento jav zareagujú komerčné banky. Zo súčasného vývoja je zrejmé, že menová politika Európskej Centrálnej Banky nemusí zohľadňovať reálne potreby malej otvorenej ekonomiky typu Slovenska hlavne v krízovom období.

V medziročnom  porovnaní došlo k prepadu priemyslu na Slovensku až o 25%.V snahe zmierniť aj tieto dopady sa začal v poslednej dobe využívať inštitút reštrukturalizačného konania.  Aplikačná prax však ukázala, že v našich podmienkach tento inštitút  väčšine reštrukturalizovaným podnikom výrazne nepomohol, čo však bolo zapríčinené predovšetkým nedostatočnou odbornosťouči už reštrukturalizačného správcu, krízového manažmentu spoločnosti, alebo dokonca aj samotného súdu, ktorý vykonával nad takýmto konaním dohľad. Bolo to spôsobené predovšetkým skutočnosťou, že počas reštrukturalizačného konania nedošlo k odstráneniu chybných procesov a rozhodnutí, ktoré viedli k úpadkuspoločnosti a po pomerne krátkom čase sa podniky dostávali do rovnakej situácie.  Aj napriek skutočnosti, že reštrukturalizačné konanie je právny inštitút, ktorý sa striktne riadi zákonom, vyžaduje si značné odborné ekonomické znalosti nie len na strane správcu, ale aj na strane súdu, ktorý bez nich nie je schopný relevantne posúdiť navrhované opatrenia, čo v praxi spôsobuje jednak potvrdenie súdom nerealistických plánov, alebo naopak nepotvrdenie plánov opodstatnených.

Povolené reštrukturalizácie v roku 2014 zaznamenali svoj najvyšší počet. Bolo ich o 12 viac ako v roku 2010, ktorý bol doposiaľ v tomto smere rekordným. V roku 2014 bolo povolených 108 reštrukturalizácií právnickým osobám, jedna  občianskemu združeniu a štyri fyzickým osobám podnikateľom. Najviac reštrukturalizácií bolo povolených v priemysle, obchode a v stavebníctve.

Neopomenuteľnou skutočnosťou nie len pre spoločnosť v reštrukturalizácií, ale aj pre celé konkurenčné prostredie je, že  reštrukturalizácia poskytuje spoločnosti značnú konkurenčnú výhodu a to predovšetkým z dôvodu, že  dlhšie časové obdobie nemusí spoločnosť uhradiť svoje záväzky, ktoré jej vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania, čo by malo mať za následok nahromadenie určitého finančného kapitálu resp. rezervy a taktiež skutočnosť, že po reštrukturalizácií v prevažnej miere dochádza k odpusteniu časti záväzkov spoločnosti zo strany veriteľov. Tieto skutočnosti mnohí odborníci ako aj verejnosť vnímajú ako narušenie hospodárskej súťaže poskytnutím konkurenčnej výhody.  Na druhej strane si však treba uvedomiť, že by bolo chybou nechať podniky vyrovnávať sa s problémom samé, pokiaľ existuje reálna šanca na ich záchranu.  Predovšetkým pri veľkých podnikoch by dochádzalo obrovským stratám nie len na strate pracovných miest, ale aj na väčších  finančných stratách pre veriteľov, pretože reštrukturalizácia by mala vychádzať zo základného princípu, ktorým je vyššie uspokojenie veriteľov ako by bolo ich uspokojenie v prípade likvidačného konkurzu.

Aj samotná Európska komisia prijala niekoľko odporúčaní, ktoré majú zabezpečiť minimálne normy pri reštrukturalizácií veľkých podnikov, nakoľko rozdiely medzi krajinami a podnikmi otvárajú cestu sociálnemu dumpingu. V oblasti relevantnej pre zamestnanosť má Komisia aktuálne niekoľko iniciatív. V súčasnosti môžu členské krajiny zmierňovať niektoré dopady z reštrukturalizácie cez Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácií a Európsky sociálny fond.

Každý sektor priemyslu má špecifické potreby  pri reštrukturalizácií a preto potrebuje špeciálny prístup. Práve z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby pri umožnení spoločnosti vstupu do reštrukturalizácie bola nie len zo strany manažmentu dlžníka, ale aj zo strany odbornosti správcu a súdu zabezpečená  eliminácia alebo odstránenie dôvodov, ktoré spôsobili úpadok dlžníka, predovšetkým preto, aby poskytnutie výhody vo forme reštrukturalizácie prinieslo nie len pre dlžníka, ale aj pre spoločnosť oveľa väčší efekt ako jeho konkurz.  Samotné členské štáty sú oveľa lepšie vybavené na riešenie takýchto situácií, práve z dôvodu špecifickosti potrieb a preto by mali byť prijímané zo strany samotných štátov také opatrenia, ktoré umožnia a zabezpečia podporu reštrukturalizáciám spoločnosti, bez toho aby dochádzalo k ich zneužívaniu.  Je dôležité si totiž uvedomiť, že pokiaľ významné podniky skončia v konkurze, okrem zvyšovania nezamestnanosti dochádza aj k podstatnému zhoršovaniu trhového prostredia, pretože mnohokrát dochádza k vysokým finančným stratám na strane veriteľov, čo práve im môže spôsobiť tzv. druhotnú platobnú neschopnosť a dochádza k efektu reťazenia, kedy krach jedného veľkého podniku spôsobí následný krach niekoľkých ďalších menších podnikov.

Legislatíva v Slovenskej republike  však doposiaľ nezabezpečila výkon vyváženého a transparentného spôsobu reštrukturalizácie, o čom svedčí predovšetkým skutočnosť o celkovom počte úspešne ukončených reštrukturalizácií či už po právnej, alebo aj formálnej stránke, ktorá  svedčí o ďalších schopnostiach fungovania podniku po ukončení právnej časti reštrukturalizácie.

Výrazný problém v slovenskej úprave je aj fakt, že do reštrukturalizačného konania môže vstúpiť akýkoľvek podnikateľský subjekt bez akýkoľvek obmedzení týkajúci sa veľkosti podniku vyjadrenej napríklad počtom zamestnancov alebo výškou obratu podniku. V tomto smere je slovenská právna úprava pozadu napríklad oproti českej právnej úprave, v zmysle ktorej reštrukturalizovať možno len podnik, ktorý dosiahol ročný obrat aspoň 50 000 000 Kč alebo zamestnáva aspoň 50 zamestnancov.  Toto obmedzenie sa však nepoužije pokiaľ dlžník predložil spoločne s insolvenčným návrhom alebo najneskôr do rozhodnutia o úpadku reštrukturalizačný plán, s ktorým súhlasila aspoň polovica zabezpečených veriteľov a aspoň polovica nezabezpečených veriteľov počítaná podľa výšky ich pohľadávok.  Takéto obmedzenie možno považovať za zabezpečenie väčšieho a transparentnejšieho priebehu reštrukturalizácie, nakoľko sa tým umožní reštrukturalizácia len podstatnejším podnikom z pohľadu zamestnanosti ako aj z pohľadu tržieb, alebo zapojením veriteľov do procesu reštrukturalizácie ešte pred jej samotným povolením naopak zabezpečí  väčšiu mieru podieľania sa samotného veriteľa na procese, ktorého výsledkom je v prevažnej miere odpustenie časti ich pohľadávok a teda finančná strata veriteľa.  V neposlednom rade takýto súhlas zo strany veriteľov daný vopred prejudikuje aj  budúce smerovanie reštrukturalizačného konania.

Autor: JUDr. Ing. Veronika Škodová

Share and Enjoy

  • Facebook
  • Twitter
  • Delicious
  • LinkedIn
  • StumbleUpon
  • Add to favorites
  • Email
  • RSS

Rozdiely v prihlasovaní pohľadávok v konkurze a reštrukturalizácií.

Dňa 01.01.2012  nadobudol účinnosť zákon č.348/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene  a doplnení niektorých zákonov. Cieľom tejto novely bolo upraviť tie ustanovenia  zákona č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré boli v rámci doterajšej právnej praxe vytypované ako problematické, prípadne z procesnej stránky málo efektívne alebo komplikované, či v aplikačnej praxi nedostatočným spôsobom upravené.

Novela zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii nanovo upravuje aj spôsob prihlasovania pohľadávok v konkurze a v reštrukturalizácii, kde ho výrazne zjednodušuje:

1. LEHOTY NA PRIHLÁSENIE POHĽADÁVKY A MIESTO PODANIA PRIHLÁŠKY

Pohľadávka v konkurze, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa uplatňuje prihláškou,  a to bez ohľadu na moment, či táto pohľadávka vznikla pred vyhlásením konkurzu alebo počas konkurzu. Veriteľ podáva prihlášku pohľadávky v jednom rovnopise u správcu;  aby sa na podanú prihlášku prihliadalo musí byť doručená správcovi v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu, alebo aj po uplynutí tejto lehoty. Veriteľ v jednom rovnopise doručí prihlášku aj na súd. V prípade, ak veriteľ doručí správcovi prihlášku pohľadávky po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty, stráca akúkoľvek možnosť ovplyvňovať priebeh konkurzu, teda  nemôže vykonávať hlasovacie právoďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou, ale právo na jeho pomerné uspokojenie v konkurze mu zostáva zachované. Zapísanie oneskorene prihlásenej pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku, kde uvedie veriteľa a prihlásenú sumu. Ak sa prihlasuje zabezpečená pohľadávka, v prihláške  sa musí riadne a včas uplatniť zabezpečovacie právo v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne. Aj keď to novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii výslovne neuvádza, po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty je možné pohľadávku vždy prihlásiť iba ako nezabezpečenú. Prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo podmienenú pohľadávku; pri podmienenej pohľadávke môže veriteľ uplatňovať práva s ňou spojené, až keď správcovi preukáže jej vznik.

Do konkurzu si môže prihlásiť svoju pohľadávku aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ bude mať v konkurze plné procesné práva  s tým, že  môže byť uspokojený iba z výťažku zo speňaženia majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávkuhlasovacie práva môže vykonávať iba v rozsahu pravdepodobného uspokojenia jeho pohľadávky z majetku, ktorým je zabezpečená. Ak by si takýto veriteľ svoju pohľadávku neprihlásil v základnej prihlasovacej lehote, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada. Proti dotknutej podstate má takýto veriteľ právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila (toto právo si môže uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii č.7/2005 Z.z. taktiež  nanovo definuje okruh pohľadávok proti podstate predstavujúcich náklady konkurzu, kde rozhodujúcim kritériom pre určenie, či ide o pohľadávku proti podstate nie je moment vzniku tejto pohľadávky, ale charakter tejto pohľadávky.

V reštrukturalizácii sa prihláška pohľadávky  podáva v jednom rovnopise u reštrukturalizačného správcu.  Prihláška pohľadávky,  aby bolo možné na ňu prihliadať musí byť doručená správcovi  do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Zmeškanie tejto lehoty má za následok, že na doručenú prihlášku nemožno v reštrukturalizačnom konaní prihliadať. Doručenie prihlášky pohľadávky správcovi, takisto ako v konkurze,  má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.

Čo sa týka miesta prihlasovania pohľadávky, súčasná právna úprava stanovuje obligatórne, že prihláška pohľadávky sa podáva výlučne u správcu; v prípade konkurzu zákon o konkurze a reštrukturalizácii  č.7/2005 Z.z. ďalej  uvádza, že „ v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd“.   V konkurze na doručenie prihlášky veriteľom na súd nie je stanovená žiadna lehota. Samotné doručenie  prihlášky na súd môže mať pre veriteľa výlučne preventívny charakter, slúžiaci na preukázanie doručenia prihlášky v prípadoch porušenia povinností správcu. V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, ak v konkurze veriteľ nedoručí prihlášku pohľadávky aj na súd, nebude to mať žiadne právne následky.  V konkurze pre posúdenie, či prihláška pohľadávky bola alebo nebola doručená v základnej prihlasovacej lehote bude rozhodujúci okamih jej doručenia správcovi.

2. NÁLEŽITOSTI PRIHLÁŠKY

Každá prihláška pohľadávky v konkurze aj reštrukturalizácii musí obsahovať  povinné náležitosti, ktoré je možno rozdeliť na všeobecné a osobitné náležitosti, aby sa na ňu vôbec prihliadalo. V prípade, ak čo i len jednu z týchto povinných náležitostí prihláška pohľadávky nebude obsahovať, na prihlášku sa nebude prihliadať.

Spoločné náležitosti pre prihlášku pohľadávky v konkurze a reštrukturalizácii sú:

Všeobecné náležitosti:

1. prihláška pohľadávky musí byť podaná na predpísanom tlačive (prihlásiť si pohľadávku v inej forme napr. listom, nie je možné),

2. prihláška pohľadávky musí obsahovať:

- meno, priezvisko a bydlisko alebo  názov a sídlo veriteľa,

- meno priezvisko a bydlisko alebo  názov a sídlo úpadcu,

- právny dôvod vzniku pohľadávky,

- poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty,

- celková suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo; príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku,

- podpis,

- vyhlásenie veriteľa, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje (v prípade, ak veriteľ má povinnosť viesť účtovníctvo).

Osobitné náležitosti:

- pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením  zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva

- v prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky.

V konkurze je osobitnou náležitosťou prihlášky nepeňažnej pohľadávky aj to, že k nej musí byť pripojený znalecký posudok určujúci hodnotu nepeňažnej pohľadávky.

Osobitnou náležitosťou v konkurze pri prihlasovaní zabezpečenej pohľadávky je aj to, že v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne.

Pri prihlasovaní pohľadávok v prípade reštrukturalizácie, je osobitnou náležitosťou prihlášky zabezpečenej  pohľadávky aj to, že v prihláške sa musí uplatniť riadne a včas aj zabezpečovacie právo. Ak by sa zabezpečovacie právo v prihláške riadne a včas neuplatnilo, pohľadávka sa v reštrukturalizácii považuje za nezabezpečenú pohľadávku.

Pohľadávka sa v zásade uplatňuje vyjadrením jej výšky v eurách.  K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veritelia, ktorí na území Slovenskej republiky nemajú bydlisko, sídlo alebo organizačnú zložku podniku sú povinní ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky. Takéto ustanovenie zástupcu sú následne povinní písomne oznámiť správcovi, pretože v opačnom prípade sa im písomnosti budú doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku.

3. POČET PRIHLÁŠOK, VZORY TLAČÍV, OPRAVA A DOPLNENIE PRIHLÁŠKY A POTVRDENIE O ZAPÍSANÍ PRIHLÁŠKY DO ZOZNAMU POHĽADÁVOK

Nová právna úprava prihlasovania pohľadávok účinná od 1.1.2012 zavádza, že v konkurze a reštrukturalizácii  samostatná prihláška musí byť podaná pre každú zabezpečenú pohľadávku.  Pri nezabezpečených pohľadávkach v konkurze a reštrukturalizácii, aj keď to zákon o konkurze a reštrukturalizácii vo svojich ustanoveniach výslovne neuvádza,  sa pripúšťa aby tieto boli prihlásené aj jednou prihláškou. Takého zhrnutie viacerých nezabezpečených pohľadávok do jednej prihlášky musí spĺňať požiadavku prehľadnosti, inak veriteľ bude vystavený riziku popretia pohľadávok zo strany správcu z dôvodu nepreskúmateľnosti. V porovnaní so staršou právnou úpravou zákon vyžadoval, aby pre každú pohľadávku bola vždy podaná samostatná prihláška, čo bolo v praxi v niektorých prípadoch nepraktické, prípadne spôsobovalo aplikačné problémy.

Vzor predpísaného tlačiva na prihlásenie pohľadávky, resp. vzor formulára prihlášky je uvedený v prílohe vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č.665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č.7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii. Formulár prihlášky zavedený predmetnou vyhláškou spolu so základnými pokynmi (pozor tieto sú ešte podľa predchádzajúcej právnej úpravy)  na vyplnenie prihlášky je v elektronickej forme na stiahnutie dostupný na internetovej stránke konkurzného a reštrukturalizačného správcu JUDr. Ing. Veroniky Škodovej, ako aj na stránke Ministerstva spravodlivosti SR.

Podanie v konkurze, ktorým bola uplatnená pohľadávka prihlásením, nemožno opraviť ani doplniť.  Správca bez zbytočného odkladu po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty predloží súdu spolu so svojím stanoviskom zoznam podaní, pri ktorých má za to, že sa na ne neprihliada ako na prihlášky, pričom súd bez zbytočného odkladu uznesením určí, či sa na tieto podania prihliada ako na prihlášku alebo nie. Uznesenie súd doručí správcovi,  ktorý o ňom upovedomí dotknuté osoby.

V reštrukturalizácii prihlášku možno doplniť alebo opraviť len tak, že pôvodná prihláška sa nahradí u správcu novou prihláškou, a to len do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. V prípade ak sú pochybnosti, správca môže kedykoľvek počas reštrukturalizácie predložiť prihlášku súdu, aby rozhodol, či sa na prihlášku prihliada.

V konkurze správca na požiadanie vydá veriteľovi bezodkladne potvrdenie, či jeho pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok.

V reštrukturalizácii správca na požiadanie vydá veriteľovi potvrdenie, že jeho pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok, pričom zákon nevyžaduje bezodkladné vydanie potvrdenia.

JUDr. Ján Adamovic

Share and Enjoy

  • Facebook
  • Twitter
  • Delicious
  • LinkedIn
  • StumbleUpon
  • Add to favorites
  • Email
  • RSS

Pár poznámok k novele zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií

Pár poznámok k novele zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií

Pred pár dňami vláda schválila novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácií, ktorá bola z dielne ministerky spravodlivosti predložená s cieľom zlepšiť podnikateľské prostredie  na Slovensku a tým skoncovať so špekulatívnymi praktikami, keď  zadĺžený podnik vyhlási konkurz príliš neskoro, a to v čase keď už „skonzumuje“ svoj nezabezpečený majetok. [1]

Nemôžem si však pomôcť, ale práve v navrhovanej novele vidím cestu pre nové „sofistikovanejšie špekulatívne riešenia“ .  Dovolím si uviesť niekoľko príkladov:

V zmysle navrhovaného znenia § 12 ods.2, bude možné podať veriteľský návrh, pričom veriteľ resp. navrhovateľ môže svoju pohľadávku deklarovať potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca , že pohľadávku eviduje v účtovníctve.  Myslím, si že nie je ľahší spôsob, ako zlikvidovať prípadnú konkurenciu, veď najľahší spôsob je  vyfakturovať dlžníkovi služby, zaúčtovať  faktúru, odviesť z nej daň a pohľadávka potrebná pre podanie návrh na konkurz je na svete.

Nepopieram, že cieľ, ktorý sa má návrhom dosiahnuť, mal vytvoriť prirodzený tlak na dodržiavanie platobnej disciplíny, som však presvedčená, že novela zákona bude najzaujímavejšia pre záujmové skupiny a predovšetkým umožní zlikvidovať konkurenciu na objednávku.

Novela však prináša „nové možnosti špekulácií“ aj pre samotných dlžníkov.

Do § 11 sa vložil nový odsek 5, v zmysle, ktorého „osoba, ktorá počas 4 rokov pred vyhlásením konkurzu porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka , ktorý je predĺžený , vzniká záväzok  zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty sumu vo výške dlžníkovho zapísaného základného imania. Za tento záväzok zodpovedajú spoločne a nerozdielne osoby, ktoré vykonávali funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátora dlžníka, alebo boli zákonným zástupcom dlžníka, okrem prípadu ak by preukázalo, že v čase keď vykonávali túto funkciu dlžník nebol predĺžený alebo konali s odbornou starostlivosťou.“..atď.

Predovšetkým treba uviesť, že definícia „predĺženia“ je nekvalitná a citovaným ustanovením zákonodarca vôbec nemusí dosiahnúť cieľ, ktorý sleduje.  Zodpovednosti v zmysle vyššie citovaného ustanovenia sa dá vyhnúť veľmi ľahko.  Stačí napríklad, aby si dal  dlžník oceniť svoje know-how (znalecký posudok založí do účtovnej evidencie) a okamžite sa jeho strana aktív vyrovná pasívam. Alebo vystaví penalizačné faktúry a zrazu sa na účte – krátkodobé pohľadávky, objaví značný majetok.  Pokiaľ si dlžník pomôže zvýšením dlhodobého nehmotného majetku, zrazu sa zo zadĺženého resp. predĺženého podniku stane podnik, ktorého pasíva sa bez problémov vyrovnajú aktívam.

Vyššie uvedený model mnohé zadĺžené subjekty používali doteraz, kedy väčšinou zadĺžený subjekt vystavil penalizačné faktúry, čím značne zvýšil hodnotu svojho majetku a následne spoločnosť prepísal na tzv. „bieleho koňa“ napr. bezdomovca. Orgány činné v trestnom konaní boli poväčšine bezmocné. A bohužiaľ pravdepodobne tak tomu bude aj naďalej.

Prečo?

Pretože zadĺžený subjekt použije niektorý vyššie uvedených „legálnych“  spôsobov a založí účtovné závierky do zbierky listín a zbaví sa akejkoľvek zodpovednosti.

Poďme, ale k vážnym problémom, ktoré novela prinesie. Je to § 36 ods. 1 písm c) ZKR v zmysle , ktorého bude možné správcu vymeniť kedykoľvek ¾ väčšinou a nie len na 1. schôdzi ako tomu bolo doteraz. Po prvej schôdzi veriteľov bolo možné vymeniť správcu len ak opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom, alebo pri významnej zmene hlasovacích práv.

Som presvedčená o tom, že zavedením možnosti „vymeniť správcu kedykoľvek“  sa vytvorí priestor pre korupciu a klientelizmus,  kde si isté záujmové skupiny[2] budú „kupovať hlasovacie práva veriteľov“ oveľa viac ako tomu bolo doteraz. A v takýto prípadoch je viac než isté, že veritelia s nízkymi pohľadávkami neuvidia ani euro.

Počas platnosti terajšej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácií fungoval systém tak, že pokiaľ bol správca ustanovený do funkcie v konkurze, a v súpise majetku sa nachádzal aspoň aký taký majetok, na prvej schôdzi veriteľov došlo k rôznym tlakom na jeho osobu a často aj jeho výmene už spomínanými „záujmovými skupinami“. Pokiaľ, ale správca nebol na 1. schôdzi veriteľov vymenený a riadne si plnil svoje povinnosti nemusel sa báť, že bude neskôr vymenený.

V zmysle navrhovanej právnej úpravy bude možné správcu vymeniť kedykoľvek.  To znamená, že už spomínané osoby počkajú,  kým správca urobí všetky najťažšie práve úkony ako  – prepustí zamestnacov, vyhotoví zoznam pohľadávok,  zhotoví súpis majetku, vymôže pohľadávky, podá odporovacie žaloby, vysporiada všetky sporné právne vzťahy a potom, keď už bude treba len speňažiť majetok, príde niekto nový, kto „zlíže smotanu“ – predá majetok a  vezme odmenu.

Príklad:

Spoločnosť A vykonala pre spoločnosť B služby, na základe čoho spoločnosť A vystavila pre spoločnosť B faktúru.

Spoločnosť B reklamovala faktúru nakoľko so službami nebola spokojná.

Spoločnosť A však faktúru riadne zaúčtovala a odviedla z nej daň, na základe čoho prizvala audítora, aby tento osvedčil relevantnosť pohľadávky. Audítor potvrdí správnosť pohľadávky, nakoľko sú splnené všetky zákonné náležitosti. ( pričom tento nemá odkiaľ mať vedomosť o tom, že spoločnosť A faktúru vrátila z dôvodu nespokojnosti s dodanými službami).

Spoločnosť A vyzve v dodatočnej 30 dňovej lehote spoločnosť B na uhradenie faktúry, odpoveď, ktorou spoločnosť B oznámi, že faktúru neuhradí už neprevezme.

Podobným spôsobom spoločnosť A zabezpečí, aj ďalšiu pohľadávku potrebnú na vyhlásenie konkurzu.

Veritelia podajú návrh na vyhlásenia konkurzu pričom súd vydá uznesenie o začatí konkurzného konania.

Uvedenú skutočnosť si v Obchodnom vestníku prečítajú obchodní partneri spoločnosti B a z obavy, že spoločnosť skončí v konkurze okamžite prestanú obchodovať so spoločnosťou ( prestanú dodávať tovar, alebo objednávať služby), čo spôsobí, že spoločnosť sa do platobnej neschopnosti dostane za pár dní už naozaj.

Spoločnosť B síce má možnosť osvedčiť svoju platobnú schopnosť v 20 dňovej  lehote,  čo jej však nepomôže nakoľko všetci odberatelia z obavy budúceho konkurzného konania medzičasom odoberajú tovar od inej spoločnosti. Bude za to niekto zodpovedný ?

Asi nie keďže bol použitý zákonný postup.  A úmysel „zlikvidovať “ spoločnosť B nikto nedokáže, keďže nemáme trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb a ani neviem, či by to bolo možné zaradiť pod nejaký trestný čin.

Ďalšou podstatnou skutočnosťou je to, že na našich súdoch nesedia ekonómovia, ale právnici. Tým chcem povedať, že je ľahké predložiť vyššiemu súdnemu úradníkovi zoznam majetku v nadobúdacej hodnote, v zmysle ktorého bude majetok spoločnosti aj 3 x vyšší ako jeho záväzky, aj napriek tomu, že spoločnosť je naozaj predĺžená a  platobne neschopná.

Na záver mi nedá nepoložiť otázku, komu bude novela zákona o konkurze a reštrukturalizácií naozaj na prospech?


[1] Nezabezpečený majetok je majetok spoločnosti, ktorý nie je zaťažený ani záložným ani iným vecným právom.

[2] Osoby a skupiny osôb, ktoré majú záujem na vlastnom obohatení na úkor veriteľov.

Share and Enjoy

  • Facebook
  • Twitter
  • Delicious
  • LinkedIn
  • StumbleUpon
  • Add to favorites
  • Email
  • RSS

Reštrukturalizácia ako legálna ochrana pred veriteľmi

Následky hospodárskej krízy sa čoraz viac odzrkadľujú aj v podnikateľskej sfére na Slovensku. Narastá množstvo konkurzných konaní, exekúcií a mnohí neúspešne ukončujú svoje podnikanie s vysokými záväzkami „na krku“. Takmer každá druhá spoločnosť bojuje s problémom nazývaným „druhotná platobná neschopnosť“. Podnikateľská sféra v našej spoločnosti bojuje s problémami schopnosti plniť svoje záväzky na jednej strane a neustálym nárastom nevymožiteľných pohľadávok na druhej strane.

Azda najviac sú postihnutí dopravcovia. Koncom roku 2009 sa začala výrazne odzrkadľovať hospodárska kríza aj v oblasti dopravy a špedície. Došlo k výraznému nárastu vyhlásených konkurzov na dopravné spoločnosti. V zmysle ekonomických prognóz na rok 2011 je zjavné , že existenčne budú aj naďalej ohrozené dopravné firmy . Predpokladá sa 30 % nárast vyhlásených konkurzov na špedičné a dopravné spoločnosti.

Trh v oblasti dopravy je narušený, nakoľko vývojom došlo k vytvoreniu 90 a viac dňových lehôt splatnosti faktúr ( čo spôsobilo , že spoločnosti neboli schopné zabezpečiť potrebný peňažný tok ). Náklady spoločností postupne rástli , či už v PHM, zavedenie mýta a pod. , ale ceny na trhu sa priamo úmerne k rastu nákladom nezvyšovali . Spoločnosti boli nútené robiť s veľmi nízkou obchodnou maržou. Na základe uvedených skutočností dochádzalo k neustálemu zadlžovaniu a následnej neschopnosti plniť svoje záväzky.

Ďalším najviac postihnutým odvetvím je stavebníctvo , kde došlo k tzv. reťazeniu pádu spoločností. Následkom „bankrotu“ spoločnosti, ktorá mala vysoké záväzky , nevyplatené subdodávateľské dodávky , sa subdodávateľské spoločnosti dostali do druhotnej platobnej neschopnosti a následne neboli schopné plniť načas svoje splatné záväzky. Mnohé spoločnosti pracovali s veľmi nízkou obchodnou maržou a neuhradenie jednej až dvoch vysokých pohľadávok ich doslova položilo.

Ako konkurzný a reštrukturalizačný správca vidím, že situácia na trhu je skutočne zlá, ceny PHM sa zvyšujú, sociálne a odvodové zaťaženie sa zvyšuje, DPH sa zvýšila, zaviedlo sa mýto a pod., a to všetko v čase, kedy podnikatelia a spoločnosti v SR bojujú s existenčnými problémami. Následky týchto zavedených opatrení skôr či neskôr prinesú so sebou stále sa zvyšujúcu nezamestnanosť, nárast konkurzných konaní a celkové spomalenie hospodárskeho vývoja spoločnosti.

V týchto pomerne ťažkých časoch , by mohlo byť pomocou  reštrukturalizačné konanie. Reštrukturalizácia alebo inak povedané súdna ochrana pred veriteľmi, je proces, ktorý prebieha v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Možno povedať, že ide o ozdravovací proces podniku, ktorého výsledkom je čiastočné a postupné uspokojenie veriteľov dlžníka vo výške a v splatnosti schválenej v reštrukturalizačnom pláne. Počas reštrukturalizačného konania, nie je možné majetok dlžníka exekuovať, nie je možné pristúpiť zo strany veriteľov k výkonu zabezpečovacieho práva, exekučné a súdne konania sa zastavujú.

Výhodou reštrukturalizácie je, že po úspešnom schválení reštrukturalizačného plánu, dlžníkovi zanikajú staré záväzky a dáva sa mu možnosť úspešne pokračovať v podnikateľských aktivitách. Na rozdiel od likvidačného konkurzu reštrukturalizácia zabezpečuje zachovanie ekonomickej samostatnosti a právnej subjektivity dlžníka, dosiahnutie ekonomického ozdravenia, zachovanie pracovných miest a pod.

V súčasnosti je zákon postavený tak, že reštrukturalizácia je uprednostňovaná pred likvidačným konkurzom. Úspešnosť reštrukturalizácie však závisí najmä od toho, či toto konanie začne včas.

Je však potrebné poukázať na fakt, že celé konanie prebieha pod dohľadom reštrukturalizačného správcu, ktorým môže byť len osoba zapísaná do zoznamu správcov Ministerstva spravodlivosti SR.

Úlohou reštrukturalizačného správcu je vypracovanie testu reštrukturalizovateľnosti, reštrukturalizačného posudku , príprava návrhu na povolenie reštrukturalizácie, výkon dohľadu správcu nad podnikaním dlžníka počas reštrukturalizácie dlžníka , navrhovanie opatrení a riešení situácie, rokovanie s veriteľmi , príprava reštrukturalizačného plánu .

Záverečným právnym aktom reštrukturalizačného konania je reštrukturalizačný plán. Reštrukturalizačný plán je listina upravujúca vznik, zmenu a zánik záväzkov osôb v nej uvedených. Reštrukturalizačný plán sa nazýva aj „ superzmluvou“ , ktorá novým spôsobom upravuje vzťahy medzi dlžníkom (spoločnosťou v reštrukturalizácií) a jeho veriteľmi.

Mnohé spoločnosti nevedia, že zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií prináša podnikateľom takúto formu „súdnej ochrany pred veriteľmi“. Na to, aby príslušný súd samotnú reštrukturalizáciu povolil, je potrebné preukázať, že v prípade povolenia reštrukturalizácie budú veritelia uspokojení viac , ako v prípade vyhlásenia konkurzu. V takomto prípade, by malo byť aj v záujme samotných veriteľov s reštrukturalizáciou súhlasiť, pretože aj keď počas reštrukturalizačného konania budú uspokojení na splátky a napr. na 30 % , stále je to často krát viac ako v prípade konkurzu.Reštrukturalizácia je preto jedna z možností ako možno riešiť svoju insolvenciu.

 

Veronika Škodová, utorok 8. marca 2011

Share and Enjoy

  • Facebook
  • Twitter
  • Delicious
  • LinkedIn
  • StumbleUpon
  • Add to favorites
  • Email
  • RSS