Podmienky morálnej reštrukturalizácie

Právne predpisy konkurzného práva v Európe v poslednom období aktívne pristupujú k riešeniu ekonomickej situácie vytváraním právnych inštitútov, ktorých využitím môže dlžník predísť likvidačnému konkurzu.

Reštrukturalizačné konanie je pomerne zaujímavou avšak zložitou problematikou. Je to však inštitút, ktorý je úspešne využívaný nie len v krajinách Európskej únie, ale aj v USA.

Úpadok je negatívny jav, ktorý  je však v trhovom prostredí bežný, pričom ZKR poskytuje dve možnosti riešenia úpadku a to konkurz, ktorý predstavuje fyzický rozpredaj majetku úpadcu za účelom pomerného uspokojenia veriteľov úpadcu a reštrukturalizáciu, ktorá predstavuje ozdravný proces, ktorého cieľom je najmä pomerné a postupné uspokojenie pohľadávok prihlásených veriteľov za súčasného zachovania prevádzky podniku.

Právna úprava ukladá dlžníkom povinnosť predchádzať úpadku. Osoby, ktoré sú povinné viesť účtovníctvo majú osobitnú povinnosť sledovať stav svojho majetku a vývoj finančnej a obchodnej situácie tak, aby mohli včas zistiť hrozbu úpadku a prijať účinné opatrenia na jeho odvrátenie.

Hlavný prínos reštrukturalizácie ako formy riešenia úpadku dlžníka je v tom, že v rámci reštrukturalizácie nemusí dlžník v úpadku po povolení reštrukturalizácie svojím veriteľom splácať  staré záväzky a poskytuje sa mu dostatočný časový priestor na znovu naštartovanie svojho podnikania a jeho nastavenie tak, aby bol dlžník schopný po ukončení reštrukturalizácie  svojim veriteľom tieto záväzky v stanovenom pomere splatiť.  Reštrukturalizácia ako nový spôsob usporiadania majetkových pomerov dlžníka – právnickej osoby v úpadku je prípustná len tom prípade, ak na základe posudku reštrukturalizačného správcu je zrejmé, že v danom prípade je tu šanca na záchranu podniku dlžníka a súčasne reštrukturalizácia prinesie veriteľom dlžníka väčšie uspokojenie, ako by to bolo v rámci konkurzu, pričomreštrukturalizačný plán môže okrem odpustenia záväzkov, resp. odloženia doby ich splatnosti obsahovať aj napr. kapitalizáciu pohľadávok, t. j. výmenu záväzkov za akcie dlžníka a pod.

Pri reštrukturalizácií, ktorá je opakom konkurzu ide predovšetkým o zachovanie podniku dlžníka  preto, aby sa z činnosti podniku mohli tvoriť nové zisky, z ktorých budú veritelia dlžníka uspokojovaní. Práve títo veritelia by mali v reštrukturalizácií vidieť pozitívum, z dôvodu, že v reštrukturalizácií sa im má ponúknuť vyšší výnos, ako by dostali v prípade likvidačného konkurzu. Na druhej strane sa veritelia vzdávajú časti svojich pohľadávok, ktoré majú voči dlžníkovi, prípadne súhlasia s predĺžením lehoty splatnosti svojich pohľadávok, alebo oboje naraz.  Zákon tu však nie je striktný a reštrukturalizačný plán, ktorý predstavuje dispozitívny consenzus dlžníka a veriteľov môže stanoviť aj iný spôsob vyriešenia záväzkov dlžníka, čo predovšetkým závisí od povahy a možností daného podniku.

Zákon v podmienkach Slovenskej legislatívy umožňuje vstup do reštrukturalizačného konania, každému  podnikateľskému subjektu, ktorý splní podmienky stanovené v §  109 ZKR. Správca poverený vypracovaním reštrukturalizačného posudku môže teda odporučiť reštrukturalizáciu ak  dlžník je v úpadku, alebo mu úpadok hrozí, ak dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť, to znamená, že ani v dôsledku hroziaceho alebo nastávajúceho úpadku podnikateľská činnosť nebola pozastavená Ďalšou podmienkou je že možno odôvodnene predpokladať, že počas aj po reštrukturalizácií bude zachovaná aspoň podstatná časť prevádzky podniku dlžníka a teda, že dlžník z podnikateľskej činnosti bude mať možnosť uspokojovať svojich veriteľov a poslednou najdôležitejšou podmienkou, ktorá  určuje smerovanie medzi konkurzom a reštrukturalizáciou je, že v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade konkurzu.  Stanovenie rozsahu uspokojenia veriteľov vychádza z predpokladu hodnoty majetku a vyčíslenia predpokladaného uspokojenia veriteľov z tohto majetku v prípade konkurzu. Všetky uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne.

V priebehu roka 2009 sa dôsledky globálnej ekonomickej krízy prejavili vo všetkých oblastiach ekonomiky, pričom prepad svetového obchodu viedol k poklesu po výrobkoch a službách a neistota vyvolaná krízou spomalila ekonomické procesy formujúce ponuku. Tento vývoj vyústil do celosvetovej recesie. Nakoľko ekonomika v Slovenskej republike je výrazne otvorená, globálna ekonomická kríza spôsobila pokles dynamiky hospodárskeho rastu. Očakávaný hospodársky rast však nie je dostatočný na to, aby vyvolal zlepšenie situácie na trhu ani v súčasnej dobe.  Dôsledok časovej nadväznosti a špecifikácia trhu spôsobila, že práve v tomto období končí veľké množstvo  spoločností v konkurznom konaní alebo naopak spoločnosti žiadajú súdu o ozdravenie formou reštrukturalizácie.

Vzhľadom na náš prístup do Európske menovej únie (EMÚ) sa menová politika stáva vonkajším faktorom, nakoľko je ovplyvňovaná politikou Európskej Centrálnej Banky (ECB), Je vysoko pravdepodobné, že bude uskutočňovať expanzívnu menovú politiku založenú na znižovaní úrokových mier. Je otázne ako na tento jav zareagujú komerčné banky. Zo súčasného vývoja je zrejmé, že menová politika Európskej Centrálnej Banky nemusí zohľadňovať reálne potreby malej otvorenej ekonomiky typu Slovenska hlavne v krízovom období.

V medziročnom  porovnaní došlo k prepadu priemyslu na Slovensku až o 25%.V snahe zmierniť aj tieto dopady sa začal v poslednej dobe využívať inštitút reštrukturalizačného konania.  Aplikačná prax však ukázala, že v našich podmienkach tento inštitút  väčšine reštrukturalizovaným podnikom výrazne nepomohol, čo však bolo zapríčinené predovšetkým nedostatočnou odbornosťouči už reštrukturalizačného správcu, krízového manažmentu spoločnosti, alebo dokonca aj samotného súdu, ktorý vykonával nad takýmto konaním dohľad. Bolo to spôsobené predovšetkým skutočnosťou, že počas reštrukturalizačného konania nedošlo k odstráneniu chybných procesov a rozhodnutí, ktoré viedli k úpadkuspoločnosti a po pomerne krátkom čase sa podniky dostávali do rovnakej situácie.  Aj napriek skutočnosti, že reštrukturalizačné konanie je právny inštitút, ktorý sa striktne riadi zákonom, vyžaduje si značné odborné ekonomické znalosti nie len na strane správcu, ale aj na strane súdu, ktorý bez nich nie je schopný relevantne posúdiť navrhované opatrenia, čo v praxi spôsobuje jednak potvrdenie súdom nerealistických plánov, alebo naopak nepotvrdenie plánov opodstatnených.

Povolené reštrukturalizácie v roku 2014 zaznamenali svoj najvyšší počet. Bolo ich o 12 viac ako v roku 2010, ktorý bol doposiaľ v tomto smere rekordným. V roku 2014 bolo povolených 108 reštrukturalizácií právnickým osobám, jedna  občianskemu združeniu a štyri fyzickým osobám podnikateľom. Najviac reštrukturalizácií bolo povolených v priemysle, obchode a v stavebníctve.

Neopomenuteľnou skutočnosťou nie len pre spoločnosť v reštrukturalizácií, ale aj pre celé konkurenčné prostredie je, že  reštrukturalizácia poskytuje spoločnosti značnú konkurenčnú výhodu a to predovšetkým z dôvodu, že  dlhšie časové obdobie nemusí spoločnosť uhradiť svoje záväzky, ktoré jej vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania, čo by malo mať za následok nahromadenie určitého finančného kapitálu resp. rezervy a taktiež skutočnosť, že po reštrukturalizácií v prevažnej miere dochádza k odpusteniu časti záväzkov spoločnosti zo strany veriteľov. Tieto skutočnosti mnohí odborníci ako aj verejnosť vnímajú ako narušenie hospodárskej súťaže poskytnutím konkurenčnej výhody.  Na druhej strane si však treba uvedomiť, že by bolo chybou nechať podniky vyrovnávať sa s problémom samé, pokiaľ existuje reálna šanca na ich záchranu.  Predovšetkým pri veľkých podnikoch by dochádzalo obrovským stratám nie len na strate pracovných miest, ale aj na väčších  finančných stratách pre veriteľov, pretože reštrukturalizácia by mala vychádzať zo základného princípu, ktorým je vyššie uspokojenie veriteľov ako by bolo ich uspokojenie v prípade likvidačného konkurzu.

Aj samotná Európska komisia prijala niekoľko odporúčaní, ktoré majú zabezpečiť minimálne normy pri reštrukturalizácií veľkých podnikov, nakoľko rozdiely medzi krajinami a podnikmi otvárajú cestu sociálnemu dumpingu. V oblasti relevantnej pre zamestnanosť má Komisia aktuálne niekoľko iniciatív. V súčasnosti môžu členské krajiny zmierňovať niektoré dopady z reštrukturalizácie cez Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácií a Európsky sociálny fond.

Každý sektor priemyslu má špecifické potreby  pri reštrukturalizácií a preto potrebuje špeciálny prístup. Práve z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby pri umožnení spoločnosti vstupu do reštrukturalizácie bola nie len zo strany manažmentu dlžníka, ale aj zo strany odbornosti správcu a súdu zabezpečená  eliminácia alebo odstránenie dôvodov, ktoré spôsobili úpadok dlžníka, predovšetkým preto, aby poskytnutie výhody vo forme reštrukturalizácie prinieslo nie len pre dlžníka, ale aj pre spoločnosť oveľa väčší efekt ako jeho konkurz.  Samotné členské štáty sú oveľa lepšie vybavené na riešenie takýchto situácií, práve z dôvodu špecifickosti potrieb a preto by mali byť prijímané zo strany samotných štátov také opatrenia, ktoré umožnia a zabezpečia podporu reštrukturalizáciám spoločnosti, bez toho aby dochádzalo k ich zneužívaniu.  Je dôležité si totiž uvedomiť, že pokiaľ významné podniky skončia v konkurze, okrem zvyšovania nezamestnanosti dochádza aj k podstatnému zhoršovaniu trhového prostredia, pretože mnohokrát dochádza k vysokým finančným stratám na strane veriteľov, čo práve im môže spôsobiť tzv. druhotnú platobnú neschopnosť a dochádza k efektu reťazenia, kedy krach jedného veľkého podniku spôsobí následný krach niekoľkých ďalších menších podnikov.

Legislatíva v Slovenskej republike  však doposiaľ nezabezpečila výkon vyváženého a transparentného spôsobu reštrukturalizácie, o čom svedčí predovšetkým skutočnosť o celkovom počte úspešne ukončených reštrukturalizácií či už po právnej, alebo aj formálnej stránke, ktorá  svedčí o ďalších schopnostiach fungovania podniku po ukončení právnej časti reštrukturalizácie.

Výrazný problém v slovenskej úprave je aj fakt, že do reštrukturalizačného konania môže vstúpiť akýkoľvek podnikateľský subjekt bez akýkoľvek obmedzení týkajúci sa veľkosti podniku vyjadrenej napríklad počtom zamestnancov alebo výškou obratu podniku. V tomto smere je slovenská právna úprava pozadu napríklad oproti českej právnej úprave, v zmysle ktorej reštrukturalizovať možno len podnik, ktorý dosiahol ročný obrat aspoň 50 000 000 Kč alebo zamestnáva aspoň 50 zamestnancov.  Toto obmedzenie sa však nepoužije pokiaľ dlžník predložil spoločne s insolvenčným návrhom alebo najneskôr do rozhodnutia o úpadku reštrukturalizačný plán, s ktorým súhlasila aspoň polovica zabezpečených veriteľov a aspoň polovica nezabezpečených veriteľov počítaná podľa výšky ich pohľadávok.  Takéto obmedzenie možno považovať za zabezpečenie väčšieho a transparentnejšieho priebehu reštrukturalizácie, nakoľko sa tým umožní reštrukturalizácia len podstatnejším podnikom z pohľadu zamestnanosti ako aj z pohľadu tržieb, alebo zapojením veriteľov do procesu reštrukturalizácie ešte pred jej samotným povolením naopak zabezpečí  väčšiu mieru podieľania sa samotného veriteľa na procese, ktorého výsledkom je v prevažnej miere odpustenie časti ich pohľadávok a teda finančná strata veriteľa.  V neposlednom rade takýto súhlas zo strany veriteľov daný vopred prejudikuje aj  budúce smerovanie reštrukturalizačného konania.

Autor: JUDr. Ing. Veronika Škodová

Share and Enjoy

  • Facebook
  • Twitter
  • Delicious
  • LinkedIn
  • StumbleUpon
  • Add to favorites
  • Email
  • RSS

Akcia. Katalógová reklama. Pozor.

Tak ako sú pre jarné obdobie typické všakovaké kvietky, prebúdzajúce sa stromy, zvieratá a s nimi aj celá príroda, tak sú pre toto ročné obdobie typické aj každodenné telefonáty uchichotaných telefonistiek. Účelom tohto blogu je upozorniť na (ne)efektivitu týchto reklamných služieb a tým spôsobom ušetriť váš čas a peniaze. (Upozorňujem, že píšem o platených službách)

Trik začína už vo vašom pohlaví, mužom volajú ženy, ženám naopak muži. Najnovší výmysel je „mluvit česky“, predsa len je to väčšia zábava, keď na druhej strane niekto skomolí pár slov, na ktorých sa obaja dobre zasmejete. Kúzlo ďalej pokračuje v tom, že vám hlboko presvedčivým hlasom vysypú z rukáva všetky obrovské výhody ich produktu (najčastejšie internetového katalógu). Problém nastáva vtedy, keď trafia na človeka, ktorý má predstavu ako to na tom internete funguje.

Mám na mysli rôzne katalógy, zoznamy, dopytové portály, registre podnikateľov, katalógy prezlečené za obchodné komory, databázy a podobne. Obvykle ponúkajú všetky rovnaké služby. Najčastejšie vás za jednoročný poplatok od 90 do 250 € zaradia do ich exkluzívneho katalógu, kde vás nájdu všetci vaši prípadní zákazníci, následne za jednorazový príplatok cca 50 € vám dajú zvýhodnenú pozíciu v katalógu aby vás tí vaši zákazníci našli ešte lepšie. Za ďalších 30 € vám vytvoria aj super katalógovú webstránku (umiestnenú na tom exkluzívnom katalógu kde vás všetci nájdu), kde si budete môcť dať aj vaše logo dokonca! Navrhnú vám kľúčové slová, budú vám posielať dopyty, verejné zákazky atď. atď. Takúto jedinečnú akciu predsa nemôžete prepásnúť, jedine teraz zľava 50 € ! Rovno si vás nahrám v telefóne a pošlem už len faktúru, jedinečná šanca…OMYL…ak náhodou podľahnete, tak vám gratulujem. Práve ste vyhodili 200€ von oknom. Prečo?

1. Nepoznáte cieľovú skupinu, netušíte aký ľudia chodia na stránku, kde ste si práve zaplatili exkluzívnu reklamu. Vaša strojárska spoločnosť svieti na prvom mieste v katalógu, kde ľudia zvyčajne hľadajú ponožky.

Naschvál preháňam, aby som zvýraznil dôležitosť tzv. zacielenia reklamy. To, že je nejaký katalóg známi medzi používateľmi internetu, neznamená, že bude vhodný aj pre vašu reklamu, resp. reklamu vášho konkrétneho produktu.

2. Nespýtali ste sa na návštevnosť. V prípade, že vám to sama šarmantná telefonistka nepovedala v rámci jej prezentácie, nepoznáte množstvo používateľov katalógu, kde           bude prezentovaná vaša spoločnosť.

Toto číslo môže byť 100 ľudí za mesiac, môže to byť 10 000 za mesiac alebo aj 100 000, a ani v takom množstve ľudí nemusí byť ani jeden, ktorý hľadá práve váš produkt.

3. Ako sa váš katalóg prezentuje, ako a kde získava návštevníkov? Túto podstatnú otázku netreba nikdy vynechať. Internet je obrovská pavučina, kde len na Slovensku existuje asi 50 známejších katalógov. Aj tu funguje konkurencia, niektoré počítajú návštevy v tisícoch denne, iné v desiatkach a predsa sa nedá povedať, ktoré sú pre vás vhodnejšie. Vždy záleží od produktu, ktorý internetovým zákazníkom ponúkate, či ich chcete len priviesť na vašu stránku alebo rovno aj niečo predať.

4. Je váš katalóg partnerom Google? Spoločnosť Google, a jej vyhľadávač je jednoducho fenomén. Každý ho pozná, každý na ňom niečo hľadá a vaši zákazníci tiež.

Google umožní prepojenie iba kvalitným katalógom, v rámci ktorých ide o akúsi vzájomnú spoluprácu. Ja zobrazím tvoje reklamy, ty zobrazíš tie moje a spoločne dosiahneme vyššiu návštevnosť pre našich platiacich zákazníkov. Reklamy na všeobecných katalógoch bez podpory Google sú vyhodené peniaze. To neplatí pri špecializovaných katalógoch, kde sa predpokladá určitá cieľová skupina návštevníkov z hľadiska odvetvia. (napr. katalóg autodopravcov, strojárov, poľnohospodárov atď.)

Nie všetci možno chápu kto je to platiaci zákazník Google. Každý kto na Google niečo hľadá je akurát tak zákazník, neplatí peniazmi ale svojimi údajmi, slovami, správami, ktoré vkladá do jednotlivých produktov spoločnosti Google. Oproti tomu je platiaci zákazník, ktorý platí v peniazoch napríklad za reklamné služby – za zobrazenie na prvej strane vyhľadávača. De facto platí za sprostredkovanie, ktoré Google ponúka. Zákazník č. 1 vloží určité slovo do vyhľadávača, a v prípade, že sa zhoduje so slovom, ktoré zadá zákazník. č. 2, Google zobrazí jeho reklamu. Keď na reklamu niekto klikne, Google si stiahne určenú sumu za „sprostredkovanie“.

Pokiaľ nezistíte odpoveď na tieto 4 otázky, nemá zmysel niečo platiť. Kúpite ako sa hovorí mačku vo vreci a ešte aj to vrece bude deravé. Pri niektorých produktoch sú takéto reklamné služby zbytočné, čím nechcem povedať, že v určitých prípadoch nemôže byť inzercia úspešná.

Pozor aj pri dávaní súhlasu prostredníctvom telefónu. Návrh na uzatvorenie zmluvy a jeho akceptácia cez telefón je rovnako právne záväzný ako vlastnoručne podpísaná zmluva. Podľa § 43c a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) na uzavretie zmluvy postačuje akýkoľvek prejav vôle z ktorého je možné vyvodiť akceptáciu – prijatie návrhu na uzavretie zmluvy. Takáto možnosť nastáva len v prípade, že zákon nevyžaduje písomnú formu resp. zmluvné strany sa výslovne nedohodli na písomnej forme (prípadne nevylúčili uzavretie zmluvy inou ako písomnou formou). Aj keď sa jedná o obchodno-právny vzťah, Obchodný zákonník neobsahuje všeobecnú právnu úpravu uzatvárania zmlúv, a teda je nutné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Rovnaké pravidlo však platí aj podľa § 272 ods.1 zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodného zákonníka“) „zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.“ Toto vedia aj šikovné telefonistky, ktoré do textu zamiešajú aj váš súhlas s nahrávaním hovoru, potom vám už len položia jednoduchú otázku, ktorú zopakujete s použitím slova „áno“ a voilà o týždeň je faktúra už v schránke.

Čo sa týka dopytových portálov platí to isté. Často sú mimo realitu, posielajú vám dopyty na činnosti, ktoré nemáte ani v predmete podnikania, spamujú celú vašu korešpondenciu, keď vás už dlho nič nezaujme, vytvoria nejaký ten fiktívny dopyt a podobne. Zabijete množstvo času rátaním imaginárnych cenových ponúk, za ktorými stoja špekulanti a paraziti, ktorí sa chcú priživiť na vašej práci. Keď už to spomínam, chcel by som vás upozorniť na praktiky rôznych „podnikateľov“, ktorí prostredníctvom tohto systému od vás akurát tak získavajú informácie o cenách, aby ich mohli podliezť, prípadne nasadiť nejaký ten dumping.

Z vlastných skúseností ale musím skonštatovať, že návratnosť financií vynaložených do katalógovej reklamy je veľmi nízka. V prípade, že máte záujem o takúto inzerciu, vždy si vyžiadajte odpovede na vyššie uvedené otázky, a objednajte si predmetné služby až keď budete skutočne presvedčený o ich účelnosti. Ak už si aj službu objednáte, nezabudnite ju pravidelne aktualizovať. Často sa stáva, že údaje v katalógu sú neaktuálne a zaradenie spoločnosti nesprávne.

V prípade, že by ste mali akékoľvek otázky ohľadom rôznych foriem reklamy na internete aj mimo neho, rád vám pomôžem.

Pavel Škoda

SKODA & SKODA s.r.o.

Share and Enjoy

  • Facebook
  • Twitter
  • Delicious
  • LinkedIn
  • StumbleUpon
  • Add to favorites
  • Email
  • RSS

Pár viet k problematike neplatenia pohľadávok

Neplatenie pohľadávok je vážnym problémom nielen v SR. Nielen prieskumy ale hlavne realita ukazuje, že takmer každý podnikateľ sa stretol s týmto problémom alebo jeho veľmi populárnou variantov neplatenia v lehotách splatnosti. Situácia z deväťdesiatych rokov minulého storočia, kedy platiť niečo „ na faktúru“ väčšinou znamenalo vopred sa dobrovoľne zbaviť nároku na zaplatenie sa našťastie zlepšila, ale teraz v období hospodárskej krízy riziko výskytu neplatičov znova rastie. Vždy platilo a vždy platiť bude, že platba na ruku je najbezpečnejší spôsob platenia. Nie každý podnikateľ si ale môže dovoliť vytvárať takýto nátlak v časoch, keď každá zákazka rozhoduje. (podobne pri predfaktúre).

Článkov na túto tému je veľa, či už sa venujú dôvodom alebo príčinám neplatenia. V prípade, že vymáhate svoje pohľadávky na vlastnú zodpovednosť, strácate tým energiu, čas a väčšinou aj zdroje na riešenie vášho biznisu, ďalší rast a získavanie nových zákaziek. Presunutie tejto agendy na špecialistov býva v konečnom dôsledku lacnejšie a efektívnejšie ako platenie vlastného zamestnanca, ktorý nemá až také skúsenosti s komunikáciou pri  vymáhaní pohľadávok. Existuje viacero spôsobov, ktorými je možné dohodnúť odmenu za takéto služby. Paušálne platby nie sú pre podnikateľa také výhodné, nakoľko stále vychádzame z predpokladu, že vymáhanie pohľadávky je len občasnou záležitosťou aj keď to bohužiaľ nie je vždy tak. Pre optimálne dohodnutie odmeny je potrebné najskôr preskúmať platobnú schopnosť dlžníka. Dohoda je možná aj na základe výsledku a teda percentuálnym vyjadrením časti z vymoženej pohľadávky. V poslednom čase je trend uzatvoriť zmluvu s odkladacou podmienkou, a to tak, že sa odmena vyráta až z reálne vymoženej sumy, čo je asi najvýhodnejší spôsob, ktorý umocňuje dôveru medzi klientom a vymáhacím špecialistom. Dôležité je včas reagovať na neplatiča, pričom toto je úloha konkrétnych podnikateľov – veriteľov, ktorí musia vedieť odhadnúť neplatiča na základe predchádzajúcej ekonomickej aktivity alebo prostredníctvom rôznych nástrojov a techník.

Prevencia je najlepšia ochrana. Existuje viacero spôsobov ako znížiť riziko nezaplatenia. Písomná zmluva je vždy lepšia ako ústna dohoda ale niekedy nie je čas ani priestor na jej uzatváranie. Overenie platobnej disciplíny prostredníctvom internetových registrov dlžníkov býva vo väčšine prípadov postačujúce. Najefektívnejšie je overenie referencií. Netreba mať obavu vypýtať si referencie a spýtať sa ostatných podnikateľov na „spôsoby“ platenia za objednané služby. Kto má čisté svedomie referenciu s radosťou poskytne. V prípade väčších kontraktov existuje možnosť poistenia pohľadávky, kedy celú zodpovednosť na preverenie obchodného partnera preberá poisťovňa. Tá postupuje podobne ako banka pri poskytovaní úveru, a teda poistí len pohľadávku pri ktorej existuje reálna možnosť jej vymoženia. Nie vždy sa táto možnosť ale osvedčí aj v praxi. Odberatelia tlačia na nižšie ceny, štát tlačí cenu práce nahor, zvyšuje odvody, dane a priestor pre manévrovanie s cenou sa zužuje. Nie každý si môže poistenie pohľadávky dovoliť.  Okrem poistenia sa využívajú aj ďalšie nástroje ako faktoring a rôzne formy zabezpečenia pohľadávok : uznanie záväzkov, zabezpečovací prevod práva, ručenie, záložné právo, zmenky, zmluvná pokuta a ďalšie, ktorým sa budem konkrétnejšie venovať v ďalších blogoch.

V prípade, že dôjde k potrebe vymôcť pohľadávku, je treba konať promptne a vyhľadať právnu pomoc špecialistu. Neplatiči využívajú rôzne sofistikované techniky, ktorými sa snažia zmiasť veriteľov a vyhnúť sa tak zaplateniu.

Služba právneho auditu pohľadávok od SKODA & SKODA s.r.o. vám pomôže pri zabezpečovaní dôležitých pohľadávok ako aj pri ich vymáhaní.

Najväčšou chybou dlžníkov v prípade finančných problémov je ich absolútne neriešenie, alebo rozhodnutie neplatiť vôbec nič. Takáto situácia nie je vôbec ojedinelá. Telefón vyzváňa takmer bez prestávky, poštár k vám nosí špeciálny vozík pre množstvo výziev na zaplatenie a mailová schránka je plná výhražných správ. Psychický tlak je stále väčší a väčší a vy sa rozhodnete neplatiť vôbec nič.

Vo väčšine prípadov existuje nejaká možnosť zaplatiť aspoň časť faktúr, pričom je životne dôležité vybrať správne poradie. Niektoré neskoré platby majú oveľa drastickejšie dôsledky ako iné. Preto je dôležité racionálne zoradiť veriteľov, ktorí sa s vami nebudú hrať na mačku a myš. Veriteľov by sme mohli rozdeliť na dve skupiny. Prvá sú vyššie spomenutí, ktorí majú nielen právo ale aj možnosť reálne vám znepríjemniť život. Druhú skupinu tvoria menej významný veritelia, bez ktorých dodávok sa zaobídete, prípadne ich viete ľahko nahradiť. Menšie firmy sú väčšinou závislé od vás, nemajú toľko odberateľov a výpadok jedného či dvoch by ich mohol dostať na hranu prežitia. Veľkí dodávatelia majú zvyčajne dobre nastavenú platobnú politiku a tak vám napríklad nič nepošlú kým nezaplatíte všetky splatné faktúry.  Možno si teraz hovoríte, že asi niečo nie je v poriadku keď píšem, že jednému veriteľovi treba zaplatiť načas a ten druhý si „rád“ počká, ale v prípade nevyhnutnosti niet iného riešenia okrem likvidačného konkurzu a v opodstatnených prípadoch ozdravnej reštrukturalizácie.  Základom je poznať dôsledky nezaplatenia u každého z nich.

—————————————————————————————————————————

Pár známych spôsobov ako fungujú neplatiči:

Spôsobov ako sa vyhýbať zaplateniu je veľa. Niektorí neplatiči odpoja telefónne pevné linky a zmenia si číslo mobilného telefónu, iný si vytvoria akúsi „cloud company“, ktorá má nové obchodné meno ale rovnaký predmet podnikania. Takto potom podnikajú bez obáv ďalej pričom starú, zadlženú spoločnosť potopia v konkurze. Niektorí to spravia sofistikovanejšie, keď sa presťahujú napríklad do iného kraja aby zmiatli veriteľov. Neplatiči vypustia pár zaručených informácií, ktoré sa veľmi rýchlo roznesú (samozrejme vymyslených), o tom ako odišli do inej krajiny a majú samé dlhy. Časté je tvrdiť aj to, že už všetko zobral exekútor. Morálka aj tých pár odhodlaných dostane silný úder a niektorí to radšej vzdajú, akoby mali prerobiť ešte aj na vymáhaní (aj to je jeden z dôvodov prečo si dohodnúť odmenu až po vymožení).

Špecialitou sú aj tvrdenia o rôznych prírodných katastrofách, povodniach a požiaroch, ktoré zničili celú evidenciu účtovníctva ako aj všetky ostatné záznamy o nejakom obchodnom styku medzi veriteľom a dlžníkom. Nakoľko ľudská kreativita nepozná hraníc, uvádzané dôvody neplatenia niekedy naberú nečakané obrátky, keď vám dlžník začne tvrdiť, že má vážne mentálne problémy, ktoré sa objavili len nedávno. Originálne už nie sú ani tvrdenia o zmene občianstva, tovar nikdy nedorazil, niečo bolo poškodené prípadne hranie urazeného - čo ale vyžaduje minimálne herecké schopnosti. Rôzne divadielka o tom ako sme vám chceli dať obrovskú objednávku, ktorú ale pri takomto prístupe nezískate a podobne. V extrémnych prípadoch, kedy jedna strana už vopred vie, že nezaplatí navrhne vám dokonca aj lepšiu cenu aby vás na základe eufórie z úžasného kšeftu ani nenapadlo riadne preveriť obchodného partnera.

Potom tu ostávajú klasické spôsoby ako tvrdiť, že včera boli peniaze poslané a každú chvíľu prídu na váš účet. Vyhlasovať, že ste už dávno v konkurze alebo najlepšie, že konkurz už aj skončil. Zmena obchodného mena a hranie mŕtveho chrobáka – nereagovanie na nič a rôzne kombinácie všetkých uvedených spôsobov.

Keby sme zavreli oči pred realitou tak by sme si prečítali množstvo rozsudkov z judikatúry Najvyššieho súdu, kde by sme sa dozvedeli čo je včasné a riadne plnenie záväzkov, a na čo všetko má veriteľ/dodávateľ/poskytovateľ služieb právny nárok. Faktom ale je, že faktúr je čím ďalej tým viac po splatnosti ako tých načas splatených. Oneskorenie firme spôsobuje problémy v cash flow, ktoré spúšťajú známy reťazec – zaplatím keď mne zaplatia resp. kým mne nezaplatia nezaplatím ani ja, lebo nemám z čoho. Takýto výpadok spôsobí reťazovú reakciu a podnikateľ sa zrazu dostane do platobnej neschopnosti, v horšom prípade do úpadku. V kontexte s novelou zákona o konkurze a reštrukturalizácií (o ktorej sme už na našom blogu písali), ktorá posilňuje postavenie veriteľov a zároveň im umožňuje jednoduchšie podať návrh na vyhlásenie konkurzu, môže mať neplatenie ešte závažnejší následok. Preto je dôležité konať promptne, rýchlo identifikovať neplatiča a čím skôr vyhľadať pomoc profesionálov. U nás takúto pomoc nájdete.

Pavel Škoda

Share and Enjoy

  • Facebook
  • Twitter
  • Delicious
  • LinkedIn
  • StumbleUpon
  • Add to favorites
  • Email
  • RSS

Kto je za zrkadlom?

Nikto vám nemôže dať to čo vám my môžeme sľúbiť.

Takto vyznievajú mnohé webstránky poskytovateľov právnych, ekonomických a iných poradenských služieb, ktoré sa prirodzene snažia získať pre seba nových klientov. Ako už po prvej vete tušíte, budem sa venovať internetovej reklame a nekalej súťaži pri klamlivej reklame.

Všetko by bolo v poriadku, akurát že nie je. Klamať sa predsa nemá a klamať spotrebiteľa už vôbec nie. Špecialitou je keď sa spotrebiteľ, ktorému je takáto reklama určená nemá šancu dostať k informáciám o jej pôvodcovi. Návštevník si na webstránke samozrejme prečíta silné slová o neprekonateľných úspechoch iných, ktoré by nikto z tých nemenovaných úspešných bez najvyššej odbornosti týchto „špecialistov“ nikdy nedosiahol, ale to je tak asi všetko. Heslo týchto kváziporadcov je žiadne mená, žiadna adresa. Jediná relevantná informácia je väčšinou telefónne číslo, ktorého vlastník sa štandardným spôsobom nedá vyhľadať, prípadne automatický odosielací formulár priamo na webstránke.

Pýtam sa sám seba prečo by niekto nechcel uviesť svoje meno? Možnosť je aj tá, že sa mu nepáči a ešte nevyužil možnosť jeho zmeny na matrike, alebo sa jednoducho hanbí a takúto intímnu informáciu sa bojí uviesť. Pri mene fyzickej osoby sa to ešte dá pochopiť, ale keď sa niekto neunúva uviesť ani len obchodné meno, tak tu niečo smrdí. Zbavenie sa zodpovednosti autora za obsah de facto reklamy, ktorou webstránka určite je, je na prvý pohľad neškodné ale jeho účinky znamenajú naplnenie nekalosúťažného konania v podobe klamlivej reklamy.

Obchodný zákonník charakterizuje klamlivú reklamu v § 45 takto:

Klamlivou reklamou je reklama tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, označenia pôvodu výrobkov a iných práv a záväzkov, ktorá uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu osoby, ktorým je určená alebo ku ktorým sa dostane, a ktorá v dôsledku klamlivosti môže ovplyvniť ekonomické správanie týchto osôb alebo ktorá poškodzuje alebo môže poškodiť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa“

Obchodný zákonník od podnikateľa vyžaduje uvedenie obchodného mena. Podľa môjho názoru sú podmienky uvedenia do omylu viac ako naplnené. Druhá otázka je ako môže takéto konanie poškodiť iného súťažiteľa.

Pre lepšie pochopenie uvádzam praktickú ukážku webstránky, ktorá napĺňa uvedené podmienky dokonale. Schválne ju neuvádzam ako odkaz, nakoľko by to vyhľadávacie Google roboty posúdili ako zvýšenie jej kvality, a na tom záujem určite nemám.

restrukturalizacia-dlhov .sk

restrukturalizacie .sk

Verím, že ste sa vám názorná ukážka páčila a teraz späť k téme. Ako teda môže takáto reklama poškodzovať iného súťažiteľa? Spýtam sa takto, dôverovali by ste niekomu kto sa neunúva napísať ani svoje meno?

Právny inštitút reštrukturalizácie vyžaduje veľkú dávku dôvery veriteľov, bez nej nie je možné reálne uskutočniť reštrukturalizáciu a tým pomôcť podnikateľovi prekonať krátkodobú platobnú neschopnosť (samozrejme je to výhodné aj pre veriteľov ale o tom až v ďalšom blogu). Nakoľko sa jedná o zásah do práv veriteľov vyžaduje sa okrem iného aj ich súhlas. A ich súhlas je podmienený množstvom informácií nielen ohľadom ich pohľadávok ale aj ohľadom tohto inštitútu. Uvedením nepravdivých informácií sa vyvoláva omyl u adresáta tejto reklamy, pričom na internete to môže byť ktokoľvek. Keď sa k tomu pridá fakt, že sa dotyčný neunúva uviesť ani svoje meno vyvoláva tým predstavu, že tento inštitút má pomôcť iba dlžníkom a pre veriteľov je nevýhodný.

Rôzny nemenovaní špecialisti bez skúseností a odborných znalostí organizujú cielené reštrukturalizácie, ktoré sú neefektívne alebo vykonštruované čím padá zlý tieň na celý inštitút reštrukturalizácie, ako aj na ostatných súťažiteľov. Nedostatočne alebo nepresne informujú adresátov reklamy o všetkých dôsledkoch reštrukturalizácie a tým ich uvádzajú do omylu. Na internete je bohužiaľ takýchto reklám „bez mena“ veľa a nikto sa reálne nezaoberá otázkou dopadu klamlivej internetovej reklamy na spotrebiteľa.

V období finančnej krízy je dôležité klásť dôraz na spoľahlivých obchodných partnerov. Nové obchodné vzťahy sa budujú ťažko a reklama zohráva dôležitú úlohu pri ich formovaní. Nesprávny výber poradenských služieb pri tak dôležitom zásahu do práv akým je reštrukturalizácia, môže mať negatívne účinky nielen pre dlžníka ale aj pre samotných veriteľov.

Zisťovanie pôvodu webstránky:

Na zistenie vlastníka internetovej domény existujú na internete nástroje, ktoré vám ale väčšinou prezradia len to, kde je stránka zaregistrovaná. To znamená u koho si jej vlastník objednal priestor na internete – “hosting”. V niektorých prípadoch sa dopracujete aj k skutočnému vlastníkovi pomocou stránok ako https://www.sk-nic.sk/, http://www.odomenach.sk/ alebo zahraničných alternatív ako je http://www.whois.com/ alebo http://www.eurid.eu/, ktoré poskytujú rovnaké informácie v súlade s dohodou „ICANN“ (The Internet Corporation for Assigned Names and Numbers). V špeciálnych prípadoch ako ten, ktorý bol podnetom na napísanie tohto článku je, keď sa k vlastníkovi normálnym spôsobom nedopátrate. Z neznámych dôvodov webhostingové spoločnosti neuvádzajú mená skutočných vlastníkov webstránok, čím dávajú priestor internetovým podvodníkom a špekulantom. Toľko ku konkrétnemu prípadu.

Pár príkladov ako si jednoducho preveríte niekoho cez internet  :

Na preverenie obchodných partnerov,podnikateľov alebo iných osôb existuje v rámci SR viacero internetových nástrojov,(nielen orsr.sk a zrsr.sk) ktoré môžu byť užitočné.

  1. www.dlznik.sk

Na tejto stránke je možné zistiť kto a v akej výške ma nedoplatky na poistnom a daniach, prípadne či sú jeho pohľadávky na burze – čo väčšinou znamená, že sú takmer nevymožiteľné.

  1. www.foaf.sk

Táto stránka sama seba nazýva sociálnou sieťou firiem. Od nej má ešte ďaleko ale umožňuje vyhľadať osoby zapísane v ORSR a vie vytvoriť peknú schému blízkych osôb a spoločností, dokonca s možnosťou vizualizácie, grafov atď.

  1. http://www.registerdlznikov.sk/

Aj keď poskytuje zdarma registráciu je efektívne použiteľná len za príplatok.

(uvedené ukážky by mali slúžiť hlavne ako prevencia, k podrobnému preverovaniu sa nevyužívajú, z tohto dôvodu preverenie prostredníctvom nich nepovažujte ako garanciu)

Okrem spomenutých existuje viacero spoplatnených webstránok, ktoré sa zaoberajú vyhľadávaním informácii, ale ich efektivitu neviem posúdiť. Užitočným zdrojom informácií sú rôzne fóra, pre konkrétne odvetvia. Pri ich skúmaní treba mať na mysli aj možné zneužitie, prípadne pohľadávky v zanedbateľných sumách, ktorým sa konkurencia snaží poškodiť dobrú povesť podnikateľských subjektov.

Pavel Škoda

Share and Enjoy

  • Facebook
  • Twitter
  • Delicious
  • LinkedIn
  • StumbleUpon
  • Add to favorites
  • Email
  • RSS