Pár poznámok k novele zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií

Pár poznámok k novele zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií

Pred pár dňami vláda schválila novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácií, ktorá bola z dielne ministerky spravodlivosti predložená s cieľom zlepšiť podnikateľské prostredie  na Slovensku a tým skoncovať so špekulatívnymi praktikami, keď  zadĺžený podnik vyhlási konkurz príliš neskoro, a to v čase keď už „skonzumuje“ svoj nezabezpečený majetok. [1]

Nemôžem si však pomôcť, ale práve v navrhovanej novele vidím cestu pre nové „sofistikovanejšie špekulatívne riešenia“ .  Dovolím si uviesť niekoľko príkladov:

V zmysle navrhovaného znenia § 12 ods.2, bude možné podať veriteľský návrh, pričom veriteľ resp. navrhovateľ môže svoju pohľadávku deklarovať potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca , že pohľadávku eviduje v účtovníctve.  Myslím, si že nie je ľahší spôsob, ako zlikvidovať prípadnú konkurenciu, veď najľahší spôsob je  vyfakturovať dlžníkovi služby, zaúčtovať  faktúru, odviesť z nej daň a pohľadávka potrebná pre podanie návrh na konkurz je na svete.

Nepopieram, že cieľ, ktorý sa má návrhom dosiahnuť, mal vytvoriť prirodzený tlak na dodržiavanie platobnej disciplíny, som však presvedčená, že novela zákona bude najzaujímavejšia pre záujmové skupiny a predovšetkým umožní zlikvidovať konkurenciu na objednávku.

Novela však prináša „nové možnosti špekulácií“ aj pre samotných dlžníkov.

Do § 11 sa vložil nový odsek 5, v zmysle, ktorého „osoba, ktorá počas 4 rokov pred vyhlásením konkurzu porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka , ktorý je predĺžený , vzniká záväzok  zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty sumu vo výške dlžníkovho zapísaného základného imania. Za tento záväzok zodpovedajú spoločne a nerozdielne osoby, ktoré vykonávali funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátora dlžníka, alebo boli zákonným zástupcom dlžníka, okrem prípadu ak by preukázalo, že v čase keď vykonávali túto funkciu dlžník nebol predĺžený alebo konali s odbornou starostlivosťou.“..atď.

Predovšetkým treba uviesť, že definícia „predĺženia“ je nekvalitná a citovaným ustanovením zákonodarca vôbec nemusí dosiahnúť cieľ, ktorý sleduje.  Zodpovednosti v zmysle vyššie citovaného ustanovenia sa dá vyhnúť veľmi ľahko.  Stačí napríklad, aby si dal  dlžník oceniť svoje know-how (znalecký posudok založí do účtovnej evidencie) a okamžite sa jeho strana aktív vyrovná pasívam. Alebo vystaví penalizačné faktúry a zrazu sa na účte – krátkodobé pohľadávky, objaví značný majetok.  Pokiaľ si dlžník pomôže zvýšením dlhodobého nehmotného majetku, zrazu sa zo zadĺženého resp. predĺženého podniku stane podnik, ktorého pasíva sa bez problémov vyrovnajú aktívam.

Vyššie uvedený model mnohé zadĺžené subjekty používali doteraz, kedy väčšinou zadĺžený subjekt vystavil penalizačné faktúry, čím značne zvýšil hodnotu svojho majetku a následne spoločnosť prepísal na tzv. „bieleho koňa“ napr. bezdomovca. Orgány činné v trestnom konaní boli poväčšine bezmocné. A bohužiaľ pravdepodobne tak tomu bude aj naďalej.

Prečo?

Pretože zadĺžený subjekt použije niektorý vyššie uvedených „legálnych“  spôsobov a založí účtovné závierky do zbierky listín a zbaví sa akejkoľvek zodpovednosti.

Poďme, ale k vážnym problémom, ktoré novela prinesie. Je to § 36 ods. 1 písm c) ZKR v zmysle , ktorého bude možné správcu vymeniť kedykoľvek ¾ väčšinou a nie len na 1. schôdzi ako tomu bolo doteraz. Po prvej schôdzi veriteľov bolo možné vymeniť správcu len ak opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom, alebo pri významnej zmene hlasovacích práv.

Som presvedčená o tom, že zavedením možnosti „vymeniť správcu kedykoľvek“  sa vytvorí priestor pre korupciu a klientelizmus,  kde si isté záujmové skupiny[2] budú „kupovať hlasovacie práva veriteľov“ oveľa viac ako tomu bolo doteraz. A v takýto prípadoch je viac než isté, že veritelia s nízkymi pohľadávkami neuvidia ani euro.

Počas platnosti terajšej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácií fungoval systém tak, že pokiaľ bol správca ustanovený do funkcie v konkurze, a v súpise majetku sa nachádzal aspoň aký taký majetok, na prvej schôdzi veriteľov došlo k rôznym tlakom na jeho osobu a často aj jeho výmene už spomínanými „záujmovými skupinami“. Pokiaľ, ale správca nebol na 1. schôdzi veriteľov vymenený a riadne si plnil svoje povinnosti nemusel sa báť, že bude neskôr vymenený.

V zmysle navrhovanej právnej úpravy bude možné správcu vymeniť kedykoľvek.  To znamená, že už spomínané osoby počkajú,  kým správca urobí všetky najťažšie práve úkony ako  – prepustí zamestnacov, vyhotoví zoznam pohľadávok,  zhotoví súpis majetku, vymôže pohľadávky, podá odporovacie žaloby, vysporiada všetky sporné právne vzťahy a potom, keď už bude treba len speňažiť majetok, príde niekto nový, kto „zlíže smotanu“ – predá majetok a  vezme odmenu.

Príklad:

Spoločnosť A vykonala pre spoločnosť B služby, na základe čoho spoločnosť A vystavila pre spoločnosť B faktúru.

Spoločnosť B reklamovala faktúru nakoľko so službami nebola spokojná.

Spoločnosť A však faktúru riadne zaúčtovala a odviedla z nej daň, na základe čoho prizvala audítora, aby tento osvedčil relevantnosť pohľadávky. Audítor potvrdí správnosť pohľadávky, nakoľko sú splnené všetky zákonné náležitosti. ( pričom tento nemá odkiaľ mať vedomosť o tom, že spoločnosť A faktúru vrátila z dôvodu nespokojnosti s dodanými službami).

Spoločnosť A vyzve v dodatočnej 30 dňovej lehote spoločnosť B na uhradenie faktúry, odpoveď, ktorou spoločnosť B oznámi, že faktúru neuhradí už neprevezme.

Podobným spôsobom spoločnosť A zabezpečí, aj ďalšiu pohľadávku potrebnú na vyhlásenie konkurzu.

Veritelia podajú návrh na vyhlásenia konkurzu pričom súd vydá uznesenie o začatí konkurzného konania.

Uvedenú skutočnosť si v Obchodnom vestníku prečítajú obchodní partneri spoločnosti B a z obavy, že spoločnosť skončí v konkurze okamžite prestanú obchodovať so spoločnosťou ( prestanú dodávať tovar, alebo objednávať služby), čo spôsobí, že spoločnosť sa do platobnej neschopnosti dostane za pár dní už naozaj.

Spoločnosť B síce má možnosť osvedčiť svoju platobnú schopnosť v 20 dňovej  lehote,  čo jej však nepomôže nakoľko všetci odberatelia z obavy budúceho konkurzného konania medzičasom odoberajú tovar od inej spoločnosti. Bude za to niekto zodpovedný ?

Asi nie keďže bol použitý zákonný postup.  A úmysel „zlikvidovať “ spoločnosť B nikto nedokáže, keďže nemáme trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb a ani neviem, či by to bolo možné zaradiť pod nejaký trestný čin.

Ďalšou podstatnou skutočnosťou je to, že na našich súdoch nesedia ekonómovia, ale právnici. Tým chcem povedať, že je ľahké predložiť vyššiemu súdnemu úradníkovi zoznam majetku v nadobúdacej hodnote, v zmysle ktorého bude majetok spoločnosti aj 3 x vyšší ako jeho záväzky, aj napriek tomu, že spoločnosť je naozaj predĺžená a  platobne neschopná.

Na záver mi nedá nepoložiť otázku, komu bude novela zákona o konkurze a reštrukturalizácií naozaj na prospech?


[1] Nezabezpečený majetok je majetok spoločnosti, ktorý nie je zaťažený ani záložným ani iným vecným právom.

[2] Osoby a skupiny osôb, ktoré majú záujem na vlastnom obohatení na úkor veriteľov.

Share and Enjoy

  • Facebook
  • Twitter
  • Delicious
  • LinkedIn
  • StumbleUpon
  • Add to favorites
  • Email
  • RSS

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*


8 × = sixty four

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>